Matej: „Prežil som klinickú smrť...“ II.

Po mojom prvom napísaní tohto blogu o Matejovi sa na mňa zniesla ostrá vlna kritika spomedzi niektorých vás. Či už ste svoj názor vyjadril v diskusii alebo prostredníctvom e-mailu. Pokúsim sa vysvetliť zámer môjho článku ako odpoveď na všetky vaše pripomienky.
Matej je veriaci človek, rovnako ako ja preto som chcel vyjadriť to čo som počul od neho a čomu verím aj ja. Kresťania totiž v tomto článku nájdu silu modlitby, ostatní nachádzajú všetko čo som nespomenul.
Aj ja som počas svojho krátkeho života mal možnosť stretnúť sa s lekárskou pomocou. A verte môj obdiv k nim je obrovský. Ja by som prácu doktora vykonávať nemohol. Už len pohľad na krv je pre mňa neúnosný. Obdivujem ich štúdium i prácu a hlboko si ich vážim. Takmer denne sa stretávame v médiach s prípadom zlyhania lekára. Musíme si uvedomiť, že aj oni sú len ľudia. Ak lekár, ktorý zachráni počas svojho pôsobenia niekoľko desiatok ľudských životov a rok pred odchodom do dôchodku zlyhá v jednom prípade celý jeho zostávajúci život si ho ľudia budú pamätať ako zlého pretože zlyhal. Málokto mu pripomenie to koľko životov zachránil. Zostane len zlý a neschopný. Pýtam sa toto je spravodlivosť? Už len za záchranu jedného života si zaslúži Nobelovu cenu. Nemyslíte? O Mateja sa starali určite tí najlepší lekári. Ale musíte uznať, že ak sám lekár povie, že to musel byť zázrak, niečo na tom bude... Keď jeho zázračne sa zlepšujúci stav chodili obdivovať lekári zo všetkých oddelení jednej obrovskej nemocnice, tak to tiež stojí za chvíľku zamyslenia. Určite mu pomohli a bez ich pomoci by to nešlo. Sám Matej rozpráva, že bolo pre neho šťastím v nešťastí , že mali nehodu práve pri tejto nemocnici. Asi by to netvrdil, keby lekári neniesli podiel na jeho zázračnom uzdravení...
V príbehu som chcel apelovať na to ako nám to vyrozprával Matej. On verí tomu, čo videl a čo sa mu stalo. Každý nech si sám usúdi čo sa v takej situácii v človeku udeje. Podľa jeho slov videl a počul zdravotníkov ako oživujú jeho telo. Záver opäť zostáva na vás.
V priebehu niekoľkých hodín sa mi ozvalo aj pár veľkých a podotýkam veľkých autorov tohto blogovania, ktorí majú skúsenosť s takýmto zážitkom. Nechávajú si ich však pre seba pretože vedia, že ľudia sú zlí. Odsúdia to, čo nevideli a nezažili. Je množstvo takých, ktorí si uvedomia, že nemá zmysel toto tu rozpitvávať. Môj názor je však iný a poukazujem na príbehy s ktorými som sa stretol. Zaujímavé však je, že ak sa jedná o ufónov, Marťanov a neviem aké bytosti veria, hoci ich nikdy nevideli. Veria na horoskopy, na povery aj keď nevychádzajú vždy. Keď je však reč o Božej sile, o sile viery a modlitby vtedy sa stretnem len s trpkým rozhorčením a kritikou pretože to nie je možné.
Každý sme dostali slobodnú vôľu a môžeme sa slobodne rozhodnúť pre čokoľvek. Či už veríte Matejovi alebo nie je na vás. Prosím vás však ak chcete útočiť útočte na môj text a nie na jeho osobu.
To, že Matej existuje som vám chcel dokázať vetou, že pôsobí v jednej prešovskej gospelovej a tiež jednej punkovej skupine. Myslím že v Prešove ich nie je veľa a dá sa to ľahko zistiť. Prípadne otázky na Mateja nech smerujú na môjho vyučujúceho, ktorý ho dôverne pozná. On bude určite poznať i názvy skupín i všetko ostatné okolo neho. Kontakt: doc. Alexander CAP, CSc. e-mail: acap@unipo.sk