Situácia v autobuse:
V: Čo mi dávate to smetie.
P: No nemám iné, čo Vám dám.
V: A prečo to nedáte niekam do potravín, ja o vaše centy nestojím.
P: (usmeje sa)
V: Vám to je ešte aj smiešne tu si zoberte tie drobné a dajte mi normálne celé.
P: Ale pán šofér, veď ja za to nemôžem. Aj toto sú predsa peniaze.
V: Hej? Peniaze? Tak sa s nimi zaduste.
Pani v stredných rokoch vytiahla asi 20 eurovú bankovku a podáva ju vodičovi. Ten bezmocne hrabe vo všetkých drobných. Ledva jej má vydať. Dostala za hrsť drobných a nejakú tu bankovku.
P: No vidíte a vy mi také vydávate...
V: Nepáči sa Vám? Vybavte si kartu tu to robia na SAD-ke.
Pani pokrúti hlavou a ide si sadnúť. Vodič si šomre popod nos.
Nastupuje ďalší pán. Ten má asi päť eur. Nemá vydať. Pán zahrabe v peňaženke, dá mu „smetie“ a vodič s úsmevom vydá lístok...
Z tejto mini situácie mi pohľad skĺzne na bočnú stranu autobusu. Je tam plagát upraveného vodiča s kravatou. Pod ním stojí veľkými písmenami: USU – s úsmevom, slušne, ústretovo - motto vodičov jazdiacich týmito autobusmi...
V – vodič
P – pani okolo 45-ky
