Autobus mi prifrčí až o celú hodinku tak sa prechádzam. Opäť stretávam svojho obľúbeného predajcu. Stojí pri katedrále a v rukách drží časopis. V peňaženke mám 2,50 eur. Nota bene stojí 1,40 a euro mi zostane na autobus. Kráčam k vysokému bradatému ujovi. Vedľa seba má barly. Ťažko sa mu chodí zasneženou ulicou v tomto nečase. Aspoň ho poteším. Zrazu ma čosi kopne pod koleno. Obzriem sa, vyberiem slúchadlo z uší a tam pán tiež s dvomi barlami, ale francúzskymi:
„A čo ma nepočujete?" Pýta sa ma chlapík..
„Nie, lebo počúvam hudbu."
„Počúvaj chlapče, pomôž mi. Som o barlách, robiť nemôžem, nemám čo jesť...pomôž mi, daj mi nejaké korunky."
Pozerám na neho..."No viete, akurát som si išiel kúpiť Nota bene, ja tu nemám viac peňazí."
„Daj mne, mne treba viac, on si ešte zarobí..."
Pozriem na predajcu, ten ma spoznal a už natŕča ruku s časopisom. A čo teraz? Hovorím si. Jeden je starý má barly, predáva časopisy. Druhý je mladší, má barly a prosí peniaze... Nechcem sklamať predajcu, človeka, ktorý vždy so mnou prehodí pár slov, poďakuje a spozná ma...ale aj toho mi je ľúto. Vravím mu:
„A prečo nepredávate časopis, keď nemôžete robiť, ale len takto prosíte od ľudí peniaze?"
„Vieš, ja neviem kde sa to vybavuje."
„Tak poďte so mnou. To je tu neďaleko vybavíme a budete predávať ako ten starší pán."
Usmieva sa na mňa..."Ale ja tu nebudem celý deň stáť s časopisom ako somár na mraze, či daždi. Veď to nie je pre mňa, ja mám barly, zdravotné problémy."
„No, môžete si aj sadnúť, veď to vám nikto nezakazuje. Aj tu ujo má barly a predáva. Je podstatne starší od vás. "
Kývol barlou a zas hovorí: „Len mi daj nejaké drobné a bude."
Dal som mu 50 centov a 2 eura podávam predajcovi za časopis.
Mladší chlapík mi vraví: „Nedávaj mu 2 eurá, daj ešte mne, hééj nepočuješ? Mne treba, on si predá časopis a bude mať a ja čo, mne nikto nedá."
Podľa mňa ten dedko, ktorý tam celý deň stojí, predáva časopisy a polovicu z každého časopisu má pre seba robí aspoň niečo. Ten druhý, nerobí nič...lepšie povedané ani nechce robiť. Radšej bude žobrať a má po probléme... Chvíľku som ešte čakal pred TESCOM sestru a pozoroval ich. Ten mladší, mal premyslenú taktiku na žobranie. Stál neďaleko predajcu a ak sa niekto rozhodol kúpiť časopis okamžite ho vyrušil, že aj on potrebuje peniaze. Človek, ktorý je rozhodnutý kúpou Nota bene prispieť, dá skôr peniaze aj žobrákovi. Keby len tak chodil pomedzi ľudí, netrafí často na takého čo mu pomôže... alebo keby sedel niekde s klobúkom tiež ho väčšina ľudí ignoruje... ale ak sa už prihovorí tomu správnemu, ktorý je rozhodnutý pomôcť , skôr sa mu újde...
Po chvíľke prišla sestra. Musela mi požičať na autobus to jedno euro, ktoré som chtiac-nechtiac rozdal....ja dávam im, ona dáva mne....ani sama nevie, že to vlastne ona pomáha bezdomovcom, pretože to jedno euro som im nechcel ani dať...
