
O vláde..
Včera vláda odťukla novelizáciu zákona o držbe drog. Politické preferencie Smeru v skupine užívateľov porastú. Toho sú si vedomí aj hlavní protagonisti strany. Odhaduje sa že na Slovensku má skúsenosť s marihuanou okolo 750 000 ľudí. Kľudne ma kritizujte, ale aj vďaka hlásaniu teórie o dekriminalizácii sa v roku 2010 dostala do vlády strana SaS ktorej stačilo nejakých 307 000 hlasov od voličov. Ak si premietneme, že približne polovica tých, ktorí užili marihuanu k nej zaujali pozitívny postoj a prirátame aj minoritnú skupinu gayov a lezbičiek, ktorým sa dovtedy žiadna iná strana nevenovala a samozrejme to percentuálne premietneme na voličov získame celkom slušné číslo, ktoré stranu dotlačilo na 12% úspech vo voľbách. Ale nie o tom som chcel...
O rape...
Už v rannom veku nás z roka na rok navštevovali mladí ľudia s bohatými skúsenosťami s drogou. Škola sa k formám tejto prevencie stavia ústretovo. Práve mladí ľudia s otvoreným prístupom oslovia žiakov viac, ako rodičia, či učitelia. Po každej takejto prednáške, sa v triede strhla diskusia a užívanie drog bolo medzi nami prudko odsúdené. Vlastne, tak nám to všetpovala do sŕdc aj televízia a dospelí. Televízia však len do istého času. Keď sme s chalanmi pozerali film zo stredoškolských amerických internátov typu Prci, prci..., Kdo húli ten umí a pod. bolo tam jasne vidieť, že najvtipnejší a najzaujímavejší je černoch, ktorý je celý film zhúlený. Myslím, že sme neboli jediný, ktorých tieto filmy zaujali. Ďalším momentom je hudba, ktorá vyznávala pravdu. Hip-hop, rap, oslovil väčšinu mladých ľudí. Je to vyznávanie istého štýlu, ku ktorému húlenie jednoducho patrí. Myslím, že pri tejto hudbe každý rýchlo zabudne na prevenciu v školských laviciach...
o mýtoch...
Odstupom času sa však začali objavovať články o tom, že marihuana má aj liečivé účinky, a to hlavne v súvislosti s rakovinou. Keďže neexistuje liek, ľudia ku každému novému poznatku o liečbe rakoviny zaujímajú pozitívny postoj. Vo všeobecnosti však platí, že najprv musíme mať danú choroba, až potom užívame liek, čo si mnohí užívatelia vysvetľujú po svojom a užívajú marihuanu ako prevenciu. Táto teória však nie je pravdivá. Jedna vyfajčená marihuanová cigareta škodí pľúcam tak, ako približne 12 tabakových cigariet. O negatívnych účinkoch tabaku vieme dosť. Ďalší mýtus znie, že marihuana potláča stres a stres je tvorcom mnohých likvidačných chorôb. Musím uznať, niečo na tom pravdy je, ale dlhodobým odsúvaním stresu trávou, nebudeme schopní tento problém riešiť inak. Vieme, že dlhodobé užívanie trávy sa prejavuje omnoho väčšou nervozitou a nezvládaním jednoduchých situácii.
o pravde...
Na začiatku je to určite neutočná inšpirácia. Človek, ktorý zahúli sa dokope k takým myšlienkam, ktoré by za "triezva" nikdy nevyprodukoval. Ide však len o dočasnú radosť. Gro užívania trávy je však to, o čo nás tráva pripavuje. Po dlhodobom skúmaní ľudí a rôznych diskusií viem, že je to cit, ktorý prestáva existovať. Empatia, o ktorú nás pripravuje náš vlastný svet. Psychika, s ktorou sa nevieme vyrovnávať. Fyzické sily nás opúšťajú. Krátkodobá pamäť nechce slúžiť. Je to nezáujem o okolie, nezáujem o vlastne ciele na ktoré sa kašle. Neustále odkladanie povinnosti. Desocializácia. U niektorých sa tieto hrozby naplnia rýchlo a u iných zas po niekoľkých rokoch, ale jedno je isté...naplnia sa. Nenadarmo je marihuana na zozname zakázaných látok...