Priznám sa, nie som pravidelným návštevníkom všetkých prednášok. Veľmi však ďakujem, že túto som absolvoval.
Do triedy vstupuje mladý chlapec. Kríva na jednu nohu. Otočí sa k publiku, usmeje a prejde za katedru.
""Stalo sa to, keď sme cestovali na návštevu do Čiech. Mali sme nehodu. Náraz bol tak silný, že naše auto sa doslova roztrhlo na tri časti. Tá časť, v ktorej som sedel ja, sa zrútila do priekopy. Aj privolaná pomoc sa mala problém ku mne dostať. Vtedy nastala moja klinická smrť. Videl som ako sa zdravotníci pokúšajú oživiť moje bezvládne telo. Zrazu som sa ocitol na obrovskej lúke. Jednej strana bola nádherná, dobré skutky čo som v živote urobil. Tá druhá pripomínala všetko zlé čo som vykonal. Zbadal som Ježiša na kríži. Tá sila, ktorá z neho vyžarovala mi nedovolila pozrieť mi do Jeho očí. On mi povedal: „Matej, tvoj čas ešte neprišiel, nesplnil si úlohu ktorú máš, musíš sa vrátiť.“ Moja klinická smrť trvala len pár sekúnd, ale mne sa zdalo, že som bol preč strašne dlhý čas.""
Šťastie v nešťastí preňho bolo, že havarovali blízko jednej z najlepších nemocníc v strednej Európe. Dlhý čas ležal v kóme. Neprešiel však ani jediný deň, aby jeho rodina nebola pri ňom. Modlili sa pri jeho lôžku až sa Matej jedného dňa prebral. Lekári rodine povedali, že sa nikdy nepohne. Nech sú radi, keď bude môcť hýbať tým jedným okom ktoré mu zostalo. A tu prichádza kontrast medzi zdravým rozumom a vierou. Hovorte tomu ako chcete, ja to nazývam zázrak. Jeho rodičia neprestali veriť a denne sa pri ňom modlili. Začal hýbať okom, potom rukou, nohou, modlil sa s nimi. Trvalo to niekoľko mesiacov. Lekári neverili tomu čo sa deje. Časť jeho lebky bola rozdrvená na prach. Takmer každá kosť zlomená. V hlave platina a predsa žije, hýbe sa, vstáva, chodí... Zdravotníci z celej nemocnice chodili pozdraviť tohto hrdinu a len nevedomky krútili hlavami. Experti, špecialisti i radoví lekári sa zmohli iba na slová: „Toto musí byť iba zázrak...“
Keď dorozprával v tichu triedy bolo počuť jemne ťuknutie. To mne sánka padla a klepla po lavici.
Dnes tvrdí, že toto je jeho poslaním rozprávať o tom čo sa mu stalo a prezentovať Krista. Keby ste videli ten odraz Matejových očí k publiku. Aká charizma plynie z toho človeka. Má 17 a sám chudák v duši cíti, že nie všetci tomu veria a predsa má dostatok síl postaviť sa pred nás i pred mnohých a rozprávať. Nikomu svoj príbeh nevnucoval a tým si ma získal. Cítil som na svojom tele, že sa niečo so mnou deje. Mal som chuť sa ho na chvíľu len dotknúť...dotknúť sa niekoho kto mal možnosť byť fyzicky bližšie pri Kristovi.
Pravdaže, ani tu nechýbali poznámky na jeho osobu a priblblé otázky. Matej však na každú dokázal odpovedať s úsmevom a pohľadom do očí. Kňazi spochybňujú jeho stretnutie s Kristom, lebo na kríži ho už vraj nikdy neuvidíme, ale ja mu verím...za jeho klinickú smrť hovoria fakty, pretože sa uzdravil z nevyliečiteľného a teraz sa nebojí povedať všetkým čo sa stalo a nezaprieť pritom Boha.
Matej v súčasnosti pôsobí v jednej prešovskej gospelovej a jednej punkovej skupine. Jeho príbeh je omnoho dlhší a krajší.
Prajem ti Matej, nech sa ti len darí....
Každý má svoje poslanie na tejto zemi a keď ho splní je čas odísť.
