Každý, kto prekročí brány domova dôchodcov je presvedčený, že bude o neho dobre postarané. Bude mať kde bývať, bude mu poskytnutý všestranný servis v podobe upratania izby, prania vecí, celodennej stravy a lekárskej strostlivosti. A hlavne, nebude sám, ale bude pod akýmsi , aj keď nepriamym 24 hodinovým dozorom. Preto ma uviedol do úžasu prípad z Košíc , kde v domove dôchodcov 3 dni ležala na izbe mŕtva klientka a nebyť jej dcéry, ktorá po nej pátrala, možno by tam ležala dodnes. Ako je to možné? Veď aj v hoteli, ak by hosť nevyšiel 3 dni z izby, personál by prišiel na to, že niečo nie je v poriadku. Personálu domova nebolo vôbec divné, že izba je celý deň zavretá a nikto z nej nevychádza? Kde bol personál kuchyne, tým nevadilo, že jedlo nikto nepreberá, kde boli spolustolovníci? No a najúžasnejšie je vysvetlenie vedúcej referátu sociálnych vecí, ktorá vysvetľuje, že klientka si síce platila za služby súvisiace so stupňom odkázanosti na 2 až 4 hodiny denne, ale keďže o tú starostlivosť písomne nepožiadala, tak jej neboli poskytované! No to je úžasné!To sú ale pravidlá! To podľa pani vedúcej znamená, že ak si niekto zaplatí napr. za masáž v rehabilitačnom stredisku, ešte to neznamená, že ju dostane. Ak ju naozaj chce, musí o ňu aj písomne požiadať! Ďalší bonbónik z úst pani vedúcej: "...strava, ktorú mala nebohá poberať z jedálne bola odobratá - zrejme iným klientom domova". No to aby si človek myslel, že niektorý klient vedel, že pani si tú stravu už nepríde vybrať a tak veselo chodil na dupľu. Celé tri dni. Alebo to bolo skôr tak, že strava nebola vyberaná a nikomu to nevadilo? Však sa nejako spotrebovala. Takáto nečakaná udalosť, ktorá sa stala v domove dôchodcov určite nie je bežná. Keď sa však stane , vtedy vypláva na povrch všetká špina, ktorá sa roky úspešne zametala pod koberec. Riaditeľ tohto domova sa mal ospravedlniť pozostalým a zložiť svoju funkciu ( aj keď viem, že na Slovensku sa to nerobí). To, aký má neporiadok na svojom pracovisku predsa nemôže ospravedlniť fakt, že bol zakladajúci člen Smeru, ani to, že ako lekár bol dlhoročný kolega súčasného primátora. A len tak na koniec by ma zaujímalo: kde končia peniaze klientov na odkázanosť, ktoré títo síce musia platiť, ale nemusia dostať?
Sú "úschovne" pre dôchodcov spoľahlivé?
Rodičia sú vo väčšine prípadov nútení "odložiť" svoju ratolesť do úschovne zvanej škôlka. Ratolesti sa na názor nikto nepýta, rozhodujú za ňu rodičia. O pár desiatok rokov sa karta obráti a deti sú veľa razy nútené "odložiť" svojich rodičov do domova dôchodcov. Rozdiel nie je takmer žiadny, pretože aj tu väčšinou rozhodujú o pobyte rodičia. Ak sa starý človek rozhodne pre takýto krok, je to veľký zlom v jeho živote, ku ktorému ho prinútili okolnosti vyplývajúce zo skutočnosti že vedieť sa o seba postarať sa stane minulosťou.