Obsahom relácie bol v súčastnosti hádam najsledovanejší dokument na Slovensku, list učiteliek z Dobšinej, opisujúci realitu s prácou s rómskymi žiakmi. Aj keď sa od diskutujúcich v podstate nedalo čakať nič svetaborné, predsa len ma pobúril záver relácie, kde p. Kadlečíková mala vyjadriť názor "kde nastala chyba" a "ako sa dá tá chyba napraviť". Neviem aké má skúsenosti pani Kadlečíková s prácou v škole. Podľa toho ako sa vyjadrovala asi žiadne a ak aj nejaké má, tak určite nie s problémovými deťmi z rómskej komunity. Keby mala, tak by nemohla tvrdiť, že problém s rómskymi žiakmi je záležitosť riaditeľa školy, ktorý nie je schopný v škole zamestnať psychológa. Vyberám len zopár úryvkov z listu:
- Deti žijú v jednej izbe s ďalšími dvadsiatimi ľuďmi v špine, smrade, hladné, majú vši, blchy, bez vody, elektriny, WC, končatiny majú obhryzené od potkanov, dennodenne sa dívajú na to, ako ich rodičia, či iní členovia domácnosti pred ich očami súložia, dokonca sú nezriedka sami sexuálne obťažované
- V triedach je neuveriteľný smrad a zápach
- Tieto deti zaostávajú nie o dva, ale o štyri roky oproti ostatným a my po nich chceme, aby zvládali požiadavky kladené na prváka, keď sú na úrovni trojročného dieťaťa
- Neprispôsobiví rodičia väčšinou nemajú absolútne žiadne pracovné návyky, nemusia ráno vstať a ísť do práce, preto sa ani neobťažujú zobudiť deti a vychystať ich do školy. Deti sa zobudia, nevediac ani koľko je hodín a idú do školy samé, staršie deti sa musia postarať o mladšie, lebo rodičia spia
- Deti prídu do školy preto, lebo „doma je nuda a v škole sa aspoň zabavia". A pod slovom zábava si predstavujú výtržníctvo, ktorým spôsobujú problémy všetkým zložkám školy, paradoxne obyčajne okrem seba
- Maximálny trest, ktorý rodičov „postihne" je to, že osobitným príjemcom ich dávok sa stane mesto, v ktorom žijú a sociálne pracovníčky im robia „slúžky", ktoré im nakúpia jedlo, deťom šaty a pomôcky, nákupy im donesú priamo domov, a tak ich rodičia môžu promptne speňažiť
- Neprispôsobiví spoluobčania si veľmi rýchlo zvykli na výhody, ktoré im štát ponúka a stotožnili sa s myšlienkou, že všetko dostanú zadarmo, je o nich postarané a pritom nemusia pohnúť ani prstom
atď, atď....
Nuž pýtam sa Vás vážená pani Kadlečíková, ako by psychológ mohol pomôcť pri riešení týchto problémov? Vy si myslíte , že ak by mal psychológ pod kontrolou dieťa, ktoré je zanedbané, nikto sa oň nestará, má len to, čo si ukradne, že toto dieťa by psychológ "prerobil"? Že toto dieťa by prišlo domov, vynadalo rodičom že pijú a fetujú, upratalo by neporiadok v chatrči a okolo nej, umylo by sa, opralo si šaty, alebo by prinútilo k tomu matku? Nebuďte naivná pani Kadlečíková. Hádzať vinu na riaditeľa, že on môže za to, ako škola vyzerá je alibizmus zo strany ministerstva školstva. Je pravda, že riaditeľ je preto riaditeľom aby riadil a dobre riadil, ale nie vždy sa to dá. Tieto problémy už dávno prerástli cez hlavu riaditeľovi školy a aj mestu Dobšiná. A prerástli cez hlavu aj Vám v Bratislave, ktorí máte najväčšiu možnosť s nimi pohnúť, ale pretože sú od Vás ďaleko, tak Vás netrápia. Sú to citlivé problémy z európskeho hľadiska, ale Slovensku prerastajú cez hlavu, nie Bruselu. A preto je najvyšší čas, aby sa nimi prestali zaoberať nekompetentní úradníčkovia z ministerstiev, ale aby začali tvrdo meniť legislatívu a vykonávať opatrenia tí, ktorým to prináleží hoci aj za cenu toho, že si od EU vyslúžime nejaké to pokarhanie.
Na záver len toľko: Nepoznám riaditeľa ZŠ Dobšiná, ale ľutujem ho, ako aj všetkých zamestnancov tejto školy a podobných škôl na Slovensku. A nezávidím ani obyvateľom tohto, kedysi slávneho baníckeho mestečka, ktoré sa bohužiaľ zmenilo na čierne mesto.
