Narušenie princípu subsidiarity
Kostoly, kríž, kresťanstvo a Cirkev patria k talianskej spoločnosti a identite. Ak by napríklad z Ríma zmizli všetky kostoly a kríže, to mesto by nielenže ostalo úplne pusté, ale vymazali by sa stopy dvetisíc rokov dramatickej histórie.
Ak je v Európe iné mesto, v ktorom nenájdeme žiadny kostol, alebo existuje štát, ktorého občania nechcú mať s krížom nič, je to ich záležitosť a ak by ktorákoľvek európska inštitúcia nariadila stavbu krížov, tento fakt by bol okamžite označený ako neústavný a ja by som to akceptoval.
To, či má v štátnej škole visieť kríž, je právomocou štátu, podľa úrovne, ktorá riadi jeho školy. Osobne si myslím, že tieto veci by mali byť v kompetencii školskej rady, a teda za spoluúčasti rodičov, ale to je otázkou Talianska, čo hovoria jeho zákony. Ak by sa Taliansko demokraticky rozhodlo pre odstránenie krížov zo škôl, bolo by to síce absurdné, mohli by sme protestovať, ale museli by sme to akceptovať. Ale realita je taká, že napriek tradične vyrovnanému postaveniu ľavice a konzervatívcov tu panuje zhoda, že kríže patria aj do štátnych škôl.
Narušenie princípu deľby moci a sudcovský aktivizmus
Tento prípad dáva za pravdu odporcom Lisabonskej zmluvy, že aj Európu a dokonca aj štáty s tradíciou parlamentnej demokracie, stále viac zasahuje sudcovský aktivizmus. O otázkach, o ktorých by mali rozhodovať zástupcovia občanov, rozhodujú súdy a to navyše nie podľa zákonov platných v danej krajine, ale podľa vlastných interpretácií ľudských práv.
Tu si dovolím si zareagovať na komentár Petra Morvaya (http://komentare.sme.sk/c/5095275/kriziaci-v-skolach.html):
"Je základným stavebným kameňom európskej kultúry kresťanstvo, alebo skôr tolerovanie odlišnosti, pluralita vierovyznaní vrátane toho, že štát nesmie ani jedno uprednostňovať a nesmie ho svojim občanom vnucovať? Európsky súd pre ľudské práva nepriamo rozhodoval aj o tejto otázke, keď dal za pravdu talianskej sťažovateľke proti krížom visiacim v tamojších štátnych školách. A mal pravdu.
Podobne, ako mal pravdu sudca v inej, typicky konzervatívnej katolíckej krajine, Španielsku, ktorý vlani tiež rozhodol, že sa majú kríže zo štátnych škôl odstrániť. Odvolal sa pritom na svetský charakter štátu a na staršie rozhodnutie španielskeho Ústavného súdu, podľa ktorého štát nemôže v žiadnom zo svojich občanov vzbudzovať dojem, že je mu iný občan pre jeho vierovyznanie bližší."
Po prvé, prečo má o tom rozhodovať Európsky súd pre ľudské práva, keď sa jedná o záležitosť rodiča vo vzťahu k škole podľa zákonov Talianskej republiky?
Narušenie princípu sekulárneho štátu
Na druhej strane, prečo by mal štát favorizovať a robiť si bližším jednu ateistku, ktorá nechce mať v triede kríž, ak ho spoločnosť pokladá za esenciálny symbol svojej kultúry akceptovaný dokonca aj tvrdou talianskou ľavicou? Je omylom vysvetľovať si pojem sekulárny ako protináboženský. Sekulárny znamená taký, v ktorom nemá žiadna cirkev priamu moc rozhodovať o veciach, ktoré sú kompetenciou štátu a žiadne náboženstvo nemá také postavenie, žeby ho bolo možné nariadiť jednotlivcovi alebo skupine. To platí aj o ateizme.
Ufňukané dieťa
Prípad tejto občianky mi pripomína ufňukané malé dieťa, ktoré príde medzi spolužiakov v zápale tanca na karnevale, odpojí CD prehrávač, ktorý práve hrá ich obľúbený megamix a do zástrčky si zapojí hernú konzolu. Spolužiaci sa s ním naťahujú a keď nepovolia, beží k učiteľke. Potom, čo mu vysvetlí, že treba rešpektovať rozhodnutie skupiny, ide za riaditeľom školy, ktorý deťom zakáže akékoľvek hry a pošle všetkých, vrátane ufňukanca domov.
Symbol na druhú
Ak sa mnohí báli, že Lisabonská zmluva otvorí Pandorinu skrinku sudcovského aktivizmu, niet výstižnejšieho symbolu, ako tento rozsudok. Hoci tento súd nie je súčasťou európskych inštitúcií, niet najmenší dôvod na optimizmus myslieť si, že Európska charta ľudských práv spolu s Európskym súdnym dvorom nebude fungovať práve takto.
Som presvedčený, že naše deti majú právo vnímať symboly, ktoré poukazujú na korene našej civilizácie: Zákon Sinaja, Filozofiu Atén a Lásku Golgoty. Ak im nerozumejú, rolou dospelých nie je ich zvesiť zo steny, ale vysvetľovať ich. A ak Talianka fínskeho pôvodu nerozumie, prečo je pre Talianov kríž dôležitý, odporúčam jej, najprv sa ich na to opýtať a až potom sa snažiť im ho vziať.
