Právo na prácu je ústavným právom ktoré chráni Ústava SR. Ústava a ďalšie zákony upravujú pomery, aby človek bol primerane odmenený za svoju prácu, mal vhodné podmienky na prácu a primerane sa aj zotavil po práci. Realita je iná. Čím viac prevláda dopyt po práci nad ponukou, tým je riziko porušovania týchto ústavných a zákonných práv väčšie resp. vymáhania si svojich práv od zamestnávateľov. Noviny sú plné pracovných úrazov, nevyplatenia mzdy a ignorovania pracovných podmienok. Právo na primeranú odmenu za prácu. Mzdové nároky tu chráni zákonník práce tzv. minimálnou mzdou. Priemerný zárobok na Slovensku je cc 700 e. Mnoho ľudí zarába od 300 do 500 e mesačne. Za štátmi EÚ tak zarábame 5 násobne menej. Z toho vyplýva aj životná úroveň Slovákov. Štát má právne za povinnosť vytvárať podmienky, aby človek sa mohol zamestnať Za posledné mesiac skôr štát znemožňuje ľuďom pracovať:•platenie veľkých odvodov pre živnostníkov – živnostníci tak neprijmú nikoho, alebo samy odovzdávajú svoju živnosť a hlásia sa na úrade práce. •dohodári musia platiť vyššie odvody•od mája budú mať zamestnávatelia sťažené podmienky o žiadosti zriadiť si chránené dielne – čo si odnesú tí najslabší, občania so ZŤPPorušovania vytvárania podmienok pre vytváranie nových pracovných podmienok zo strany štátu sú viac. Z toho vyplýva, že sú tu porušované ústavné práca občana na prácu, ktorý tak nemôže pracovať. V takých hladových dolinách si prácu nenájde široko-ďaleko. Jediná možnosť je Bratislava, alebo zahraničie. Za následok to má vyľudňovanie dedín na východe, juhu a severe Slovenska.Keď nie je práca, nie je ani príjem Človeku tak klesá životná úroveň, ku tomu sa môžu pridať aj psychické choroby ako je depresia. V ekonomicky chudobnejších regiónoch údajne existuje tzv. naturálny obchod, lebo nie sú peniaze. Ja ti dám toto, ty mne toto. Vrátili sa tak do dávnych dôb, keď ešte neboli vynájdené mince. Jednoznačne nedostatok práce prináša iba negatívne javy. Človek by mal žiť a pracovať, nie živoriť.Na jednej strane sa idú ľudia od práce potrhať, musia ju robiť za dvoch až troch na druhej strane je veľa ľudí, ktorí prácu nemajú. Napríklad na takých magistrátoch v mestách zarábajú vedúci až 1000 e. A predsa sa idú od množstvá práce zblázniť. A tak to platí inde. V obchodných spoločnostiach majú vrcholový manažéri veľké mzdy, kým radový zamestnanci majú ju neúmerne nízku. Jediná možnosť je prijať ďalších zamestnancov, aby práca bola tak rozdelená rovnomernejšie, ale za cenu zníženia platov vrcholových pracovníkov v štátnej a verejnej správe.Takí primátori, starostovia a poslanci v mestách zarábajú aj niekoľko tisíc e. Koľko by sa tak mohlo vytvoriť pracovných miest z platu jedného primátora? Keby bolo menej nezamestnaných a viac práce, výrazne by sa znížilo riziko porušovania ústavných a zákonných práv zamestnancov.
