Moje spomienky na prof. Michala Gašpara

Podľa môjho názoru mal prof. Gašpar najlepšiu povahu zo všetkých vyučujúcich na právnickej fakulte v KE. Bol skromný, ku každému sa choval s úctou, až si z neho študenti robili posmech. Ovládal osem svetových jazykov, v mladších dobách precestoval významné univerzity vo svete. Teraz môže mať asi 87 rokov, keď ešte v roku 2006 učil, mal už 81. Štýl jeho seminárov a prednášok však nebol pre nás veľmi praktický. Počúvali sme jeho zážitky z mladosti, alebo zásady zo správneho práva. Naše študentské mozgy neboli na to stavané. Prof. Gašpar mal v sebe veľmi tvorivého ducha. Na rozdiel od svojich kolegov, ktorí skripta písali dlho a mali čo robiť, pre neho to bola veľmi jednoduchá vec. Ráno vstal a jednoducho písal. Stávalo sa, že mu nerozumeli ani docenti správneho práva. Vo svojom odbore bol génius. Tak my študenti sme mali problémy pochopiť, o čom rozpráva. Na jeho prednášky chodili dvaja, traja, niekedy ja sama, a stalo sa, že nikto neprišiel, lebo jeho prednášky boli tak „otrasné". Slovo otrasné som zámerne dala do úvodzoviek, lebo vedecké hypotézy nie sú pre študentov ani potrebné, ani atraktívne. Napr. na pojem štátny rozpočet mal až sto definícii.
Raz som bola svedkom, že prišli asi desať študentov na jeho prednášku, s jasným účelom - pobaviť sa. Podcenili ho. Na konci semestra ako podmienku zápočtu udelil, že musia prísť jeho študenti na prednášku. V prednaškárni boli obsadené takmer všetky miesta. Bol to pre mňa príjemný pohľad, keď tam sedeli títo, ktorí si robili zo starého profesora posmech. Dokonca aj niektorí jeho kolegovia si za jeho chrbtom robili žarty. Čo sa týka ľudskej a odbornej stránky mu nesiahali ani po päty.
Napriek svojej veľmi dobrej povahe urazil svojich bývalých kolegov na právnickej fakulte v Bratislave keď povedal, že vysokoškolskí učitelia, ktorí nenapísali skriptá, nemajú čo na škole robiť. Asi preto prišiel do Košic.
Iná vtipná príhoda sa spája, keď na prednáške nám jeho bývalý študent, teraz tiež doc. Rozprával, že po štátnici zo správneho práva, slávnostne hodili Gašparove skriptá do Dunaja.
Mňa s ním spája milá činnosť. V roku 2003 mal ambíciu kandidovať za prezidenta SR. Niekoľkým študentom dal petíciu, či by mu vyzbierali niekoľko podpisov. Ja som mu vyzbierala asi dvadsať. A keď som zaklopala na jeho kabinet, tak som mala pocit, akoby naozaj v tej chvíli bol prezidentom SR. Keby mu tento zámer vyšiel tak by boli známy kandidáti JUDr. Gašparovič a JUDr. Gašpar.