Marika /39 rokov/. Ako mladé dievča po ukončení vysokej školy si našla sprostredkovateľskú agentúru, terajšia Tatramarín, aby jej vybavila prácu Aupairky v Anglicku. Musela síce zaplatiť agentúre časť zo svojho platu za sprostredkovanie práce, ale mala istotu, že nebudú na ňu striehnuť riziká spojené s prácou v zahraničí. Agentúra TatraMarín bola spoľahlivá. Rodina do ktorej sa dostala, bola bežná anglická rodina. Do zmluvy mala zahrnuté okrem venovania sa deťom, aj menšie práce v domácnosti. Marika ovládala aj masáž chrbta. Na radu svojej priateľky si za túto službu nechávala platiť. Upozornila ju, že Angličania by jej za to neprejavovali vďačnosť, ale brali by to ako samozrejmosť. Popri práci aupairky Marika nadviazala priateľsky vzťah s telesne postihnutým Markom na vozíčku. Po roku sa obaja zosobášili. Marika veľmi chcela mať dieťa, tak postúpila umelé oplodnenie. V súčasnosti majú sedemročné dvojičky - chlapca a dievča. Marika mi rozprávala, že veľký rozdiel medzi rodinný životom v Anglicku a na Slovensku je v tom, že vo Veľkej Británii platí zákon, podľa ktorého rodičia nemôžu deti mladšie ako 12 rokov nechávať samé bez dozoru. Napríklad, keď ide do obchodu na desať minút, musí ku deťom zabezpečiť osobu, ktorá na jej deti bude dohliadať, inak by mala problémy s políciou. Marika by rada sa zamestnala, aby tak priniesla viac peňazí do rodinného rozpočtu. Ale pre tento zákon nemôže. Ráno do deviatej vyprevadí deti do školy, manželovi urobí raňajky a potom je samá až do tretej štvrtej hodiny, pokiaľ nepôjde po deti do školy. Popri tom si urobí množstvo domácich povinnosti. Zohnať si prácu preto nemá zmysel. Na administratívnu prácu na doma je nešikovná. Nemalú sumu by musela platiť pestúnkam deti. Pokiaľ boli deti veľmi malé mala to ťažké. Okrem imobilného manžela na vozíčku sa musela starať aj o dvojičky. Bola operovaná na preťaženie svalu na ruke a hrozilo jej, že nebude môcť rukami chýbať. Manžel pre svoj telesný handicap jej fyzicky nemohol pomáhať. Teraz si však život pochvaľuje. Jej život na Slovensku by bol ťažší, pochádza z východného Slovenska, kde by si prácu hľadala ťažko.
Petra /45 rokov/ - je moja druhá známa, ktorá mi opísala základné rozdiely života rodín v Anglicku a na Slovensku. Petra odišla pracovať ako aupairka v roku 1993. Tiež asi po roku nadviazala priateľsky vzťah s mladým s pekným Jamesom priateľsky vzťah. Pochádzal z dobre situovanej rodiny, jeho rodičia boli podnikatelia. Jediná chybička krásy u neho bol handicap - chýbala mu časť ľavej ruky. Spriatelili sa, ale hneď sa nezosobášili. Po roku práce aupairky sa vrátila domov a začala pracovať ako sekretárka v jednej firme. S priateľom sa striedala na návšteve, raz ona išla do Anglicka, raz on na Slovensku. Svadbu mali v Košiciach. Teraz majú spolu dve dievčatá vo veku 5 a 13 rokov. Na rozdiel od Mariky si našla administratívnu prácu na doma, takže sa nemusí si platiť pestúnky ku deťom. Nie je zvykom, aby anglické manželky varili. Kúpia si polotovar a za desať minút majú jedlo hotové. Petra však chce, aby jej rodina mala kvalitné a zdravé jedlo. Okrem pestuje aj zeleninu, čo je na anglické pomery u mladých žien veľmi nezvyčajné. Pestovaniu zeleniny sa venujú iba dôchodcovia. Veľký rozdiel medzi slovenskými a anglickými ženami je v tom, že naše ženy sú uštvané. Slovenské ženy majú iba niekoľko minút na to, aby ráno - vystrojili deti do škôlky, či školy. Z rozospatej a strapatej ženy urobili „modelku". Potom osem aj viac hodín, ako sa zachce slovenskému podnikateľovi, musia podať v práci výkon za troch ľudí za minimálnu mzdu. A takto zbavená energie s igelitkami v oboch rukách prišli domov, aby podali ďalšie výkony v domácnosti - varenie, pomáhať deťom s domácimi úlohami. A rodinný a osobný život im uteká medzi prstami. Svoje poslanie matky si tak nemôžu dostatočne vychutnávať. Lebo okrem zvládania povinnosti okolo manžela a deti, musia aj čarovať - načas platiť účty a zháňať potraviny v akcii, aby vyšli z malého rodinného rozpočtu.
Anglické ženy ráno vstanú, vychystajú do deviatej svoje ratolesti do školy, majú viac času, keď ich polovičky nie sú doma. Miesto toho, aby si vychutnávali rodinný život plnými dúškami si to nevážia. Svojím polovičkám a ratolestiam varia polotovary za desať minút. Nemajú tak záujem udržiavať domácnosť v poriadku. Miesto toho buď chodia celý deň strapaté v župane alebo v tričku a starých vyčuchaných rifliach. Možno vtedy ich napadne, aby aj zahli svojím manželom.
Marika aj Petra mi rozprávali, že ďalším rozdielom je trávenie dovolenok na farmách, kde rodiny so svojimi deťmi tam trávia asi dva týždne roku. Marika a Petra tam chodia raz do roka. Pobyt na farme nie je drahý. Malé deti tam majú veľkú radosť, keď môžu ísť pozbierať vajíčka, vidieť kravy, prasiatka, kone. Takto obohatené sa deti vracajú domov. Dokonca to hrozí aj u nás, že deti už nebudú mať možnosť na vlastné očí vidieť chovné zvieratá, lebo ako v Anglicku a inde Európe, aj tu na už stredná generácia nemá záujem mať v domácnosti chovné zvieratá.
Marika a Petra mi rozprávali, že anglickí muži a ženy nie sú pekní. Výnimku tvoria iba ich manželia. Muži sú prevažne ryšavý, červený v tvári s pehami a odstávajúcimi ušami. Na letisku už jasne rozoznajú, ktorí z cestujúcich je rodený Angličan.
