Ak o prácu príde tridsiatnik, štyridsiatnik, ak je zdravý, môže si pobaliť svojich päť slivák a odísť do rakúskej Blavy alebo ďalej na západ. Mladí absolventi ak nemajú prácu, putujú vonku. Ľudia odchádzajú vonku, aj keď tu majú rodinu – manželku, manžela, deti. Ak je už osoba desať rokov pred dôchodkom a zdravotný stav jej neumožňuje ísť pracovať vonku. Nemá to iba psychický dopad na osobu ale aj finančný. V dnešnej dobe si máloktorý človek po 50 ke môže ísť zarobiť vonku. Dnes sa dôchodcovské choroby posúvajú do čoraz nižšieho veku. Dôsledkom toho sú duševné a telesné stresy. Z okruhu mojich známych prišli o prácu niekoľko ľudí po päťdesiatke. Môj prvý známy má dve deti, študujúce na stredných školách. V istej firme pracoval ako metalurg pri počítači cca 30 rokov. Pol roka poberal podporu. Našťastie si takmer po roku našiel prácu v montážnej firme. Tam je práca na úkol. Vysoké pracovné nasadenie požadovať od človeka stredného veku je trocha silné kafe. Známy má problémy sa prispôsobiť tomu tempu. Ale rodinu musí živiť a aspoň niečo má, na rozdiel od iných regiónov, kde si už vôbec nemôžu nájsť prácu. Druhý známy pracoval v administratíve. Šéfstvo sa rozhodlo firmu zatvoriť a zamestnancov prepustiť na dlažbu. Druhý známy má tiež po 50 ke. Prácu si našiel v tej istej firme ako ten prvý známy. Ale dlho v nej nevydržal. Psychicky sa zložil. Má vysokú školu s titulom inžiniera. Dve desaťročia robil kvalifikovanú a zodpovednú prácu. Teraz pracoval ako montážnik. Bola to rana na jeho sebavedomie a dôstojnosť, keď musel z núdze robiť robotnícku profesiu. Pred pár rokmi zobral úver na stavbu rodinného domu, má tiež dve deti. Ktovie ako dopadne, lebo začal holdovať alkoholu. Ďalší okruh mojich známych prišla o prác, keď bola istá košická firma vytunelovaná novým vedením. Na dlažbu boli prepustení viacerí. Istá známa pracujúca v tej firme oslávila 50 ku, a ako darček bol kopanec na dlažbu. Títo ľudia si už zamestnanie v administratíve nenájdu. Poznám veľa prípadov, keď takto prepustení jedinci sa zamestnali ako upratovači alebo robotníci. V žiadnom prípade tu nedehonestujem robotnícke pozície. Chcem iba poukázať na to, že ako tu dochádza ku devalvácii vysokoškolského vzdelania. Firmy krachujú nielen pre krízu, ale aj pre neschopnosť vládneho Smeru. Každá pracovná pozícia je užitočná. Ale človek si ju musí vybrať sám, slobodne, nie keď vysokoškolák z núdze vykonáva takúto prácu, ktorú by inak nevykonával. Môj známy pracoval v istom mestskom podniku. Teraz je už na dôchodku. Predvídal ako to dopadne, že v krátkej budúcnosti dôjde ku prepusteniu zamestnancov. Založil odbory. Ako mi povedal, že aby títo ľudia boli aspoň nejak odškodnení, a aby nebolo s nimi zaobchádzané ako s handrami. Tento môj známy mi rozprával, že stretol svojho kamaráta, ktorý pracoval ako vedúci v štátnej správe. Došlo tam ku prepusteniu. Jeho známy to nevedel zniesť, prepadol alkoholu. Zomrel na otravu alkoholom. Prechod z aktívneho veku do dôchodcovského je náročný na psychiku. Z jednej strany sa ľudia tešia do dôchodku, na druhej strane majú obavy z neužitočnosti. Horšie je, ak príde takáto osoba o výhodné zamestnanie pár rokov pred dôchodkom. Vtedy mu aj rapídne klesne priemer, ktorý sa ráta do výšky dôchodku.
