Písanie článkov o Figeľovi som za poslednú dobu napísala až tri. Inak je to v intervaloch dvoch troch mesiacov. Prečo teraz častejšie je predmetom mojich článkov? Totiž mám viac času. A jednak som v hlave nosila nápad ako napísať článok na túto tému, ale nevedela som ako. Tak teraz už to viem. Okrem toho je Figeľ aj vďačnou témou, je to mediálna hviezda. Média ho milujú. Inak povedané články o Figeľovi vynášajú novinám zisky. Ak momentálne nie je niečo ako by ho mohli špiniť, tak urobia z komára slona. Napríklad minulého roku bol hospitalizovaný na internej klinike alebo pred časom si troška porezal prst. Keď sa takto poraní niekto iný, tak sa nepíšePredmetom môjho článku je popísať článok, aby sa čím najviac približoval pravde. Ako Figeľovi padli ružové okuliare. Vytriezvenie nie je príjemné pre nikoho. Nechcem tým písať o Figeľovi ako nejakej cintľavke, lebo on cintľavka nie je. Ešte ako obyčajný mladý poslanec s ostatnými kolegami bojovali proti diktátorskému režimu V. Mečiara. Ako eurokomisár a funkcionár sa stretával s ľudským utrpením. Ale čo nezažil na svojej koži, bolo to, že vtedy nečelil takému monštruóznemu očierňovaniu za svoju činnosť ako čo sa stal ministrom dopravy. Miesto toho, aby sa mu dostalo vďaky, prišli zakulízne údery. Figeľ sa ako eurokomisár a predtým ešte ako vyjednávač o vstupe SR do EÚ stretával s inou politickou kultúrou, než tej na Slovensku. A keď bol zvolený za predsedu KDH, tak si myslel, že aj na Slovensku to je tak ako inde v Európe, kde politika je viac služba resp. zamestnanie, a nie valov, kde sa dá nahrabať. A kde osočovania a údery pod pás sú ojedinelé. Po pár mesiacoch pobytu na Slovensku už cítil, že je to iné. Ale bol to ešte ten naivný resp. nepoznal špinavosti voči svojej osobe priamo na sebe. To sa udialo, keď sa stál ministrom dopravy. Ale o tom sa tak už veľa popísalo, narozprávalo. Boli snahy urobiť z Figeľa nejakú poľutovania hodnú postavičku, ako to napísal vo svojom blogu istý Zaťko. Nezaradený poslanec R. Procházka sa o Figeľovi vyjadril, že ho ľutuje, že on sa ľutuje ako mu kto ublížil. Každý sa so sklamaniami vyrovnáva po svojom. Niekto sa správa v hesle oko za oko. Figeľ to dusil tie sklamania v sebe. Preto tie zdravotné problémy na internom. Zo začiatku resp. pred voľbami Figeľ bol veľmi otvorený voči novinárom. Po ranách ktoré mu uštedrili jeho „obdivovateľa“ a médiá, už sa stiahol. Je ku médiám odmeranejší, zváži si každé slovo. Lebo ako to býva, všetko čo povie, môže byť použite proti nemu. Dokonca nebol v niektorých otázkach ochotný novinárom ani odpovedať. Napríklad keď ho prenasledovala tlupa novinárov o odvolaní istého úradníka na Min. Dop. Teraz v novinách sa objavil článok, že Figeľ je na R. Procházku urazený a pohnevaný. Určite hnevlivosť nepatrí ku Figeľovým vlastnostiam. Skôr je doráňaný a odmeraný ku nemu. Že sa s ním Figeľ nebaví? To je to u Figeľa, kto ho zraní, má odstúp. A Figeľ je vekovo značne starší ako je Procházka. Asi 12 ročný rozdiel. Podľa bontónu je to mladší, ktorý zdraví staršiemu. Tu by sa mal Procházka prvý ozvať Figeľovi a pozdraviť ho. O to Privtelením prišiel svojim správaním, keď sa Figeľ prvý ozval ku nemu. Ako sa zdá, podľa Figeľových slov a slov niektorých jeho spolupracovníkov, že už tieto útoky znáša lepšie. Ktovie, ako to nesie. Možno, že nechce, aby si o ňom robili kolegovia starosti. V posledných televíznych vystúpeniach bol taký vyrovnaný, pokojný, kým jeho spolu besedujúci ako p. Kaliňak, či Paška boli podráždení. Človek vraj zvykne na všetko, dokonca aj na šibenicu. Ale bývalá premiérka Radičová si na toto špinavé prostredie nezvykla. Vyriešila to odchodom z politiky. Nikto jej to nemôže mať za zlé. Ivetka Radičová vytriezvenie neuniesla. Odišla. Už nemusí byť ponižovaná a očierňovaná. Figeľ cíti veľkú zodpovednosť, koná tak, aj keby ho to malo zdravie, a život ako následok z poškodeného zdravia. Nepreháňam. Dajú mi jeho kolegovia za pravdu.
