Na stanicu som sa dostala mestskou hromadnou dopravou. Hneď sako som vystúpila z autobusu vytiahla som si dáždnik držiac ho proti miernemu severnému vetru som kráčala na stanicu. Bola som už tam o pol ôsmej ráno. Aby som si skrátila čas, išla som do Lídlu, kde som si kúpila malinovku a nejaké keksy. Keď som prišla na nástupište, kde mal nový vlak Alžbeta prísť, bolo asi tri štvrte na osem. Dosť času. Prešla som sa po celej dĺžke nástupišťa. Pomaly sa už nástupište začalo plniť novinármi, zamestnancami železníc a tesne pred ôsmou hodinou prišli študenti zo železničného učilišťa. Pôvodne mal prísť iba tretí ročník, miesto toho prišla celá škola. Študentov mohlo byť okolo dvesto. Miesto nudného vyučovania dali prednosť povoziť sa v modernom vlaku. Som presvedčená, že veľa z nich sa na stretnutie s Jánom Figeľom tešila, nielen aby sa uliali z vyučovania.
Ja s Jánom Figeľom na stanici v KE.
Všetci sme očakávali že Ján Figeľ príde tým vlakom Alžbeta, ktorý už o ôsmej hodine pristal pred nami. Niekoľko študentov nieslo transparent, na ktorom Jána Figeľa. Úplne nenápadne prišiel Ján Figeľ zo stanice v sprievode zástupkyne primátora Lenártovej a iných. Mne sa podarilo byť iba niekoľko metrov od prednášajúceho Figeľa. Mala som svoj vlastný fotoaparát. Chvíľkami mi do záberu skočil nejaký ten novinár. Počas prejavu Figeľ povedal, že je to dobrá a zlá správa, že on ako prvý minister navštívil Dopravnú priemyslovku, ktorá má za sebou už 130 ročnú tradíciu. Potom nasledovalo požehnanie vlaku pomocným biskupom. Kto chcel, ten mohol Figeľa osloviť. Figeľ mojej prosbe vyhovel, keď sa so mnou od fotil. Potom som nastúpila do prvého vozňa na poschodie. Figeľ si sám vyskúšal riadenie vlaku. Je známy, že rád šoféruje. Konečne sa ukázalo slniečko, ktoré zakrývali tmavé pochmúrne mraky. Ešte raz sa mi podarilo urobiť dva snímky, keď Figeľa vítali na stanici v Prešove. Aj tam boli študenti prešovskej dopravnej priemyslovky.
Asi hodinu sa slúžila svätá omša vo vestibule budovy železnice. Ján Figeľ spojil dva udalosti do jednej. Keď ráno uviedol vlak Alžbeta do prevádzky a druhá, keď prijal pozvanie prednostu prešovskej železnice na slávnostné otvorenie kaplnky. Na stanici v Prešove bol pristavený špeciálny vlak tzv. pápežsky vlak. Od Prešova mal začať svoju púť aj po iných krajinách. Pravidelne premáva na trase Krakow a Wadovice, rodište bl. Jána Pavla II. Pozrela som si vlak aj z vnútra. Podobne ak vlak Alžbeta, ani tento vlak nemal tzv. kupé. Cestujúce tak cestujú ako v električke. V každom vozni sú fotky bl. Jána Pavla II. a premietajú sa o ňom dokumentárne filmy. Po svätej omši vo vestibule na stanici som sa vrátila do vlaku Alžbeta. Potom nasledovala asi dv ojhodinová nuda. Všetci študenti sa naspäť vrátili pápežským vlakom. Pápežsky vlak išiel pol hodinu skôr. Keby som vedela, kedy vlak presne odchádza, tak by som sa trocha prešla po centre Prešova, od stanice je pešky asi desať minút.
Bola tam istá mamička aj z päť ročným synom, tak sme sa spolu rozprávali, kým sa vlak nepohol. Z poschodia vozňa som sa dívala na pôvabnú prírodnú scenériu popri železničnej koľaji. Nebo už bolo úplne modré, len s malými obláčikmi. Slnko žiarilo a moje srdce potešilo, keď som sa mohla dívať na sýtozelené kopce. Štyrikrát sme prechádzali nad riekou Hornád, ktorý sa pod nami vlnil. O tri štvrte na jednu som bola v Košiciach, unavená a hladná, ale plná príjemných zo dňa.
