Veľkú zásluhu na prijatí Slovenska do EÚ majú dvaja muži, a kolektív pod ich vedením - Ján Figeľ ako vyjednávač Slovenska pre vstúp do EÚ a Mikuláš Dzurinda, ktorý využil všetky svoje skúsenosti v politike a diplomacii. Prijatie Slovenska do EÚ bol náročný niekoľkoročný proces. Prístupové kapitoly sme museli dohnať, lebo za ostatnými kandidátskymi krajinami sme zaostávali rok a pol. Ako veľký úspech Dzurindovej vlády bol prísun zahraničných investorov na Slovensko.
Druhá Dzurindova vláda - za tejto éry dosiahlo Slovensko veľké úspechy, keď sa v roku 2004 stálo členom EÚ. Asi je lepšie byť na konci rebríčka úspešných krajín, než byť prvý, ale na čele chudobných krajín. Nanešťastie sa vládny kabinet Dzurindu dopustil aj osudných chýb, ktoré umožnili vyhrať Róbertovi Ficovi voľby.
Ministerstvo zdravotníctva viedol Zajac/ANO/, budeme si ho pamätať pre tzv. zajačiky ako poplatky za zdravotné úkony. Postupne by sa za zdravotné úkony platilo viac a viac. Ministerstvo školstva viedol M. Fronc /KDH/. Tu najväčším strašiakom pre študentov bolo spoplatnenie vysokého školstva. V USA sa platí za univerzity, ale úroveň je iná. Každá fakulta má svoj bazén, športové stredisko, kvalitne vybavené knižnice. Väčšina slovenských univerzít nemá ani vlastné auly a skriptá si musia sami kupovať za dráhe peniaze. Platenie školného by veľká časť absolventov ani by nemala z čoho. Akoby mohli, keď si nenájdu prácu? Každý rok univerzity vrchrlia armádu absolventov, ktorí končia na úradoch práce alebo pracujú pri montážnych linkách. Možno z toho aj uhradili školné. Ministerstvo soc. vecí a rodiny viedol Kaník /SDKÚ/, ktorý dal do praxe až niekoľko drastických zákonov - odňatie dávky invalidom, možnosť dostávať podporu v nezamestnanosti až po troch rokoch odpracovania miesto jedného. V súčasnosti takéto predstavy má nová politická strana SAS. Tieto drsné opatrenia právom znepokojili ľudí, keď dali prednosť ľavicovému Smeru.
Zmena bola na dosah a dosiahli veľa - už niekoľko mesiacov po víťazstve Smeru sa ukázalo, že táto politiká strana nebola šťastlivým výberom pre Slovensko. Keby v roku 2010 nevyhrala koalícia SDKÚ, KDH, Most -hid a SAS voľby, tak by sme dopadli ako Gréci. Cesta do pekla, či na Grécku cestu.
Predseda strany SDKÚ Dzurinda urobil nesebecké gesto, keď sa ešte vo februári vzdal pozície volebného lídra strany. Týmto svojím charakterným činom dal šancu sympatickej Ivete Radičovej. Ako sa ukázalo, že Radičová zvládla úlohu premiérky dobre napriek tomu, že koalícia nemala ústavnú väčšinu, mala najsprečnejšieho koaličného partnera SAS. Saska sa riadila politikou, buď všetko alebo nič. Ďalšie nepriaznivé okolnosti - trvajúca hospodárska kríza, urážky lídra Smeru na Radičovú, ministerku ŽItňanskú, vláda premiérky Radičovej musela aj za cenu bolestných opatrení dať do poriadku katastrofálne následky, ktoré zanechalo bačovanie Róberta Fica. Napr. prepúšťanie na železniciach.
Mikuláš Dzurinda sa držal takpovediac v ústraní. Ľudia asi netušia, že odviedol pekný kus práce. Keď sme sa na niekoľko dní stáli aj terčom kritiky, keď euroval neprešiel v októbri 2011. A predtým dlhé týždne rokovať s absurdne najtvrdohlavejším koaličným partnerom SAS. Odstupujúca premiérka Radičová si uložila ako trest za svoje „zlyhanie", že už nebude v politike.
Veľké úspechy dosiahla aj ministerka Lucia Žitňanská, pretože riadiť rezort spravodlivosti v týchto časoch a dávať do poriadku, čo spôsobil nemorálny Harabín, je ťažké. Neprávom ju obviňujú, že perzekvuje úbohého bradatého Harabína. ŽItňanská koná iba v súlade s predpismi. Jej pôsobenie ako ministerka dokazuje, že na nikoho nerobila nátlak.
Táto odstupujúca vláda urobila veľa, napriek 18 mesačnému pôsobeniu, vlastne iba 15 mesačnému. Strana SDKÚ má budúcnosť, má stabilný počet voličov, aj keď odchodom Radičovej im volebné hlasy poklesnú. SDKÚ má za sebou úspešné pôsobenie v rokoch 1998 - 2006 a 2010 - 2012, keď člen ich strany bol predsedom vlády. Ale rovnako sa musia aj poučiť zo svojich chýb. Veľkou šancou pre nich je, že sú proti politickým nominantom vo vysokých štátnych funkciách. Toto zahrnuli do svojho volebného programu - postupnú depolitizáciu štátnej správy.
SDKU-DS má na viac a môže znova získať časom aj 18 percent
Odchodom premiérky Radičovej z politickej scény oslabí stranu SDKÚ. Podľa volebných výsledkov v júni 2010 mali nad 18 percent. Podľa posledných predvolebných preferencii je to asi 10. Agentúra Polis nie je príliš solídna a spoľahlivá, jej výsledky neberiem do úvahy. Odchod Radičovej ju iba oslabí, nie položí. SDKÚ - DS je strana s vyše desaťročnou históriou, ktorá ako vládna strana v rokoch 1998 - 2006 priviedla Slovensko ku dobrému ekonomickému rastu. Nanešťastie sa dopustila aj nejakých tých chýb, lebo v roku 2006 voľby vyhral Róbert Fico.