Kultúra smrti nie je iba o eutanázii, interrupcii, zabíjaní. Ale politici a spoločnosť robia všetko preto, aby vytvorili kultu smrti priaznivé podmienky. Všetko, čo sa robí ohľadom za zachovanie prirodzeného života od počatia až po smrť má svoj zmysel. Ale málo sa robí pre odstránenie podmienok, ktoré napomáhajú kultu smrti. Napr. ohľadom interrupcii. Ak žena pôjde na potrat z ekonomických príčin, na vine sú politici. Pretože od počiatku robia pre rodiny málo alebo rodinám škodia svojimi zákonmi. Socializmus mal jednu výhodu, kúpiť si byt alebo postaviť dom nebolo také nedostupné ako teraz. Vtedy fungovali aj mladomanželské pôžičky. Dnes ak si chce mladá rodina požičať, tak musí niečo založiť. A úvery nie sú malé. Najviac chudobných býva v prešovskom kraji, tak som zvedavá, ako si oni len zoberú hypotéku. Súčasným rodinám stačí jedno, dve deti, ak náhodou žena otehotnie, tajne pôjde na potrat. Dôvod? Nemôže si dieťa ekonomický dovoliť. Tak tu je na vine štát, politici. Podľa mňa ďalším dôvodom, aj keď asi nie frekventovaným sú spoločenské predsudky o tzv. krkavčej materi, ktorá decko vynosí a dá ho na adopciu. Žena, ktorá ešte nie je pripravená sa starať o dieťa si tak radšej zvolí potrat, o ktorom vie len veľmi málo ľudí. Zabiť vlastné dieťa sa jej vidí byť lepšie, ako odsúdenie od jej známych. Tu by podľa môjho názoru mala spoločnosť resp. blízke okolie takejto ženy byť tolerantnejšie, že svoje dieťa dá na adopciu, ako zabiť dieťa. Takáto žena si zvolila ťažšie rozhodnutie, lebo sa vzdala vlastnej krvi. Potrat je v tom zmysle ľahší, že to nevedia okrem tej ženy a jej blízkych nikto. Ale vo svojom srdci si doživotne ponesie bolesť nad zabitím svojho dieťaťa. Mám známu, ktorá sa vydala vo veku cca 39 rokov. Dva razy otehotnela a v treťom mesiaci spontánne potratila. Takmer skončila na psychiatrii, lebo nemôže mať vlastné deti. USA má aspoň jednu kladnú črtu. Ak telesne postihnutý človek niečo vie, tak mu pomôžu a tešia sa z jeho úspechu. U nás je hanbou mať postihnuté dieťa. Zdravý človek sa nevie uplatniť na trhu práce, tobôž nie osoba s telesným postihnutím. A toto je ďalším dôvodom na kult smrti. Zúfalí rodičia sa tak rozhodnú dať svoje dieťa usmrtiť, keď vidia, ako by malo v spoločnosti postavenie. Našťastie v praxi je dosť manželských párov, ktoré sa príkladne starajú o postihnuté deti. Boli dosť prípadov, keď sa lekári pri svojej prognóze pomýlili, a dieťa, ktoré malo byť postihnuté sa narodilo zdravé. Čo robia naši politici, spoločnosť či ľudia, preto, aby sa dlhodobo alebo smrteľne chorým uľahčilo v ich trápení? Existujú zariadenia, domácnosti, kde sa o takých ľudí pekne starajú, ale vo väčšine prípadov sú takýto ľudia skôr príťažou. Existuje nemalé percento ľudí, ktorí by najradšej boli, keby handicapovaní, starí a chorí ľudia by boli zabití, lebo ich považujú za príťaž pre spoločnosť. Také USA, tam sa dlhodobo chorý človek považuje za príťaž a dobrý dôvod odpojiť ho od prístrojov, lebo spoločnosť stojí veľa peňazí. Dokonca keď lekár zistí, že matka čaká postihnuté dieťa, lekár ju na to upozorní a matka si ho nechá. Tak v budúcnosti náklady na liečenie hradia rodičia toho dieťaťa. Všetko je dobre, čo sa robí v prospech zachovania práva na život, ale treba rovnakú pozornosť klásť aj na životné podmienky ľudí, aby sa pre interrupciu rozhodovali čím najmenej. Zakázať zákonom potrat je ľahké. Ale ustrážiť potratovú turistiku a potraty na čierno, už ťažšie. Je dôležité, aby štát chránil rodinu. V parlamente bol návrh na ústavnú ochranu rodiny, a vládnuca strana ho zamietla.
