Možné riešenia problémov v zdravotníctve

Pred niekoľkými rokmi som bola na návšteve v nemenovanej nemocnici a na nemenovanom oddelení navštíviť zomierajúcu staršiu tetu. Keď ma uvidela zdravotná sestra, hneď začala byť veľmi ochotná ako podomová predavačka. Jej dcéra mi neskôr povedala, že personálu ponúkla niekoľko tisíc korún (euro ešte ako platidlo nebolo zavedené), aby sa o jej nevládnu matku dôstojne starali. Inak by celý deň ležala vo vlastných výkaloch. Umyli by ju raz denne pred rannou vizitou. Teta tam nakoniec o pár týždňov zomrela. Prirovnávaním zodpovedného povolania zdravotnej sestry ku podomovej predavačke som ho nechcela degradovať. Chcela som iba poukázať na správanie sa takýchto zdravotných sestier, ktoré ochotu ku pacientovi prejavia iba za bakšiš. Z takýmto negatívnym prístupom zo strany zdravotníkov má takmer každý z nás. Do istej miery viem pochopiť lekárov a zdravotné sestry, keď sa cítia byť ako nedocenení. Táto práca je už náročná z toho hľadiska, že zodpovedajú za zdravie a život človeka. Každý kto sa cíti na Slovensku byť platovo nedocenený má pravdu. Mzda je v porovnaní z vyspelými štátmi Európy päť násobne menšia, ak nie viac. Azda najväčší štrajkový cirkus bol na konci roku 2011 keď sa začali búriť tzv. Kollárovci. Sám Kollár – bývalý vedúci lekárskych odborov bol ocenený za svoj výkon ako najhlúpejšia celebrita roku 2011. Kollárovcov som nazvala lekárov, ktorí organizovane celé týždne cirkusovali po celom území SR. Keby podľa ich vzoru začali štrajkovať policajti, dopraváci, hasiči, baníci, krajčírky, strojníci, tak by sa naše hospodárstve zrútilo ako domček z karát. Pokiaľ budú 400 000 obyvateľov Slovenska bez práce, zdvíhať mzdu nebude možné. Ak je veľký dopyt po práci, tak aj mzda je nízka. Logické. Ako ďalším riešením, aby sa zdravotníci lepšie správali ku pacientom v užšom slova zmysle je, ak sa nemocnice zmenia na akciovky. Nie typu akciovky Rudolfa Zajaca v rokoch 2002 – 2006, kde by pacienti hradili za svoj pobyt v nemocnici a lekári by bohatli. Prístup MUDr. Zajaca by tak viedol postupne ku spoplatneniu všetkých zdravotníckych úkonov napr. spoplatnenie hospitalizácie napr. v Železničnej nemocnici v Košiciach od roku 2011. Dobré úmysly mal bývalý minister zdravotníctva Uhliarik. Jeho politika spočívala na ochrane slabých a chudobných. Reformu transformácie nemocníc musel zrušiť pre stupňujúci tlak Kollárovcov, ktorí terajšiu vládu vydierali odmietnutím starostlivosti o pacientov. Vďaku si zaslúžia títo lekári, ktorí sa starali o pacientov aj za svojich rebelujúcich kolegov. To by bolo riešenie tohto zložitého problému v užšom zmysle slova. V širšom slová zmysle by sa musela naša spoločnosť zmeniť ku lepšiemu. Ľudská arogancia a ľahostajnosť sa v každom povolaní v dnešnej dobe vyskytuje vo veľkej miere. A na vine je iba spoločnosť. Časť lekárov rozbehla na Slovensku petičnú akciu "Úplatky neberiem", proti braniu bakšisov v zdravotníctve.