Maslo na hlave nemá iba Smer, aj keď ho má najviac. Ale nie o politikoch je môj článok. To som napísala, iba v súvislosti s touto témou. Chcem len poznamenať, že nie je dobré deliť dobrú opozíciu a zlú vládnu stranu. Tie časy, keď boli zlí iba Mečiarovci, a dobrí , ktorí proti ním bojovali sú už preč. Dnes je špina všade. Teda treba si z tých strán vybrať iba to dobre resp. iba tých, čo sú slušní. Ale už stop o politikoch. Tento článok je o inom. Je o tom, že ľudia na Slovensku sú už zo všetkého unavený resp. ohlúpnutí. Bezcitnosť, egocentrickosť, honba za majetkom sa z vrchu preniesla medzi ľudí. Nečudujem sa, že je toľko depresii a nešťastia na Slovensku. Slovensko patrí medzi popredné krajiny, kde za posledné dva desaťročia mnohopercentne stúpla návštevnosť u psychiatrov, psychológov, pribudli cievne a srdečné problémy pre stres. Nemalé percento vzniku rakoviny to má na svedomí. Ako som písala v predošlom blogu, že v rozvojových krajinách ľudia zomierajú na choroby, lebo nemajú peniaze na liečbu. Tu ľudia zomierajú na dôsledky stresov. Počula som čierny humor od viacerých známych, že pohrebné ústavy sa budú zriaďovať rovno pri veľkých továrňach. Nebola by som prekvapená, keby sa pohrebné ústavy skutočne zriaďovali pri veľkých firmách, najmä v chudobných regiónoch, pretože drvivá väčšina zamestnávateľov zneužíva nezamestnanosť vo svoj prospech. Platí klasická veta: Na tvoje miesto čakajú desiatky iných. Stalo by sa to najmä vtedy, keby sa posunula veková hranica o pár rokov. V takom Nemecku, Švajčiarsku, Škandinávskych krajinách to môžu urobiť, ľudia tam nie sú tak zodretí a vynervovaní ako tu. Stačí sa pozrieť na Japonských seniorov, títo sú zdraví a čulí a pracujú aj 80 ke. Práca nakoniec šľachtí človeka. Alebo kto nepracuje, nech ani neje. Údajne podľa štatistik je na Slovensku cca 80 či 70 percent Kresťanov. Ak by to bola pravda, tak to by sa nám žilo. Boli by sme krajina, kde si ľudia pomáhajú, kde by bolo radosť žiť. Ale realita je drsnejšia. Títo veriaci sú skôr veriaci iba na papieri resp. sa tak hrajú na dobrých pre svoje okolie. O to je to väčšia hanba, keď sa kresťanský podnikateľ, politik správa ako kapitalistický majiteľ firmy z 19. storočia ku svojim zamestnancom. Vtedy pracovali 12 hodín denne za zlých pracovných podmienok za otrockú mzdu. Aj dnes by sa tak správali, keby nebol zákonník práce a odbory. Aj tak vedia tieto zákony obísť, ale aspoň to poskytuje ako takú ochranu zamestnancom. Aj zákazníka oblbnú, keď sa dá. Prečo potom chodia Slováci nakupovať do Poľska a Maďarska? Nenakúpia tam iba lacnejšie, ale dostane sa im aj kvalitnejšia obsluha, než tu. Ak sa nájde slušní podnikateľ, tak živorí aj ten, lebo ku svojím zamestnancom, ak nejakých má sa chová slušne a je férový aj ku zákazníkom. Alebo nemá to správne telefónne číslo na nejakého papaláša. Skôr pomôže nejaký chudák chudákovi, lebo ten vie ako je žiť biedne, než nejaký ten slovenský typický papaláš, ktorého svet je iba jeho veľké auto, dom obohnaný vysokým múrom, ako kedysi boli stredoveké hrady obohnané kamením. A takýto pracháč, ktorý prišiel ku peniazom nekalo je typický príklad toho, že svojich zamestnancov oderie aj o gače. To je dôvod, prečo sa bezmocnosť ľudí zmenila na vzájomnú závisť medzi ľuďmi. Ľudia sú viac podráždenejší. Sú už nervózni, keď ich na ulici osloví nejaký ten chudák. Lebo vie, že o pár metrov je tam ďalší. Aj právom. Veľa ľudí, ktorých aj pracuje sú na hranici chudoby. Keď vyplatia nájom, lieky, potraviny, pre decká veci do školy, majú už holú riť. Právom majú pocit krivdy, prečo majú pomáhať iným, keď im nik nepomôže. Proste nie je normálne, že pribudlo toľko bedárov, či už z vlastnej viny alebo, že boli deložovaní iba preto, lebo nemohli už splácať nájom, lebo prišli o prácu. A tu by som volala na zodpovednosť mocných, ktorí môžu pomôcť, ale miesto toho sa starajú o vlastné záujmy a ľudia sú pre nich ako rohožky alebo dojná krava. Neviem, nie som Sibyla. Neviem čo ďalej s nami bude. Neviem ako budem žiť ja. Mám strach. Mám strach ako tisícka ľudí na Slovensku. Súčasne je na Slovensku veľa zloby, závisti, nenávisti, sebectva. Má Slovensko nádej? Nie je ešte neskoro na Sos, prvú pomoc? Je už s nami Amen? Nemám na myslí apokalyptický koniec sveta. Prírodné katastrofy náš svet už postihujú za posledné dve dekády v hojnej miere. Hovoria, že v ostatných západných krajinách je to lepšie. Že mladí ľudia tam chcú ostať. Sú znechutení pomermi na Slovensku kde korupcia priam bujnie, kde nie je vymožiteľnosť práva. Kde platí princíp pästného práva alebo zákon džungle. Víťazí nie ten čo má pravdu, ale má viac peniazi. Vie si spravodlivosť a právo kúpiť. V iných krajinách Eu je aspoň to lepšie. Úradníci a zdravotný personál sa nechovajú ako bohovia ku ľuďom ako tu. A kde ľudia nie sú tak vystresovaní ako tu. Aj v krajinách EÚ existujú nejaké problémy. Nemecko, Francúzsko, VB musia čeliť moslimom. Z Bruselu hrozí morálne bahno – degradácia hodnôt rodiny. Ale aj na Slovensku už máme degradáciu rodiny, aj nepokoje. A máme to, čo v západnej Európe nemajú – ľudia tu zomierajú na choroby z dôvodu stresov. A chudoba sa iba tu prehlbuje, lebo nič sa nerieši. Neviem čo to s nami bude. To mladí ľudia pôjdu pracovať do zahraničia a tak sa vyľudníme alebo sa prestanú plodiť deti a ako národ vyhynieme? Lebo to nám hrozí. Najmä na východnom, severnom a južnom Slovensku. A nemám na myslí našich rómskych občanov v osadách. Lebo aj nemalá časť Rómov žijú ako bieli, chcú pracovať. Ale plodenie deti ich zrejme odradí. Asi nik normálny už tu nebude chcieť priviesť dieťa v tomto štáte. Alebo zutekajú z tade preč.
