Veková diskriminácia

V dnešnej dobe pri pracovných pohovoroch je ako za trest byť mladý, lebo mladý má krásu, ale nemá skúsenosti. Rovnako trestom je byť aj po 40tke, lebo vtedy už je človek „starý“ pre zamestnávateľa, ale má skúsenosti. Ideálne je byť mladý s dlhoročnými pracovnými skúsenosťami. Je to vôbec reálne?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Mečiar – obdobie čiernej diery, bola to zlá doba. Ale jednu stránku mala ešte fungujúcu, úrady práce. V tej dobe prebiehali rekvalifikačné kurzy, človek sa po nich dostal aj do práce. Lebo rekvalifikačné kurzy boli kvalitné, teória bola štyri týždne, prax dva mesiace. Podnikatelia častejšie kontaktovali úrady práce, keď potrebovali pracovnú silu.

Dnes nie je žiadna spolupráca, na úradoch práce vládne chaos. Vedúci tam podosádzali svoje tlačenky, a títo zase svoje. Ale vyčítať im to nemôže nik. Nikto nemá protekciu rád, ale každému vyhovuje. Ešte nejaká úroveň bola po roku 2006, keď som po skončení vysokej škole bola na výberovom konaní na úrade práce. Išlo o personalistku v jednej neziskovke. Komunikácia na úrade práce bola už vtedy zmätočná. Lebo nikto z vedenia nešpecifikoval, že toto výberové konanie je iba pre osoby ZŤP. Takže my ostatní sme odtadiaľ odišli s dlhým nosom. Údajne všetci ZŤP, čo tam vtedy boli, získali zamestnanie – cca piati. Ale aspoň boli ešte nejaké dobré výberové konania. Teraz čo počúvam, nie sú ani žiadne výberové konania, žiadne rekvalifikačné kurzy. Prístup úradu práce k ľuďom je na nízkej úrovni. Sú dobré akurát na to, aby preháňali ľudí so smiešnymi letáčikmi v rukách, že si hľadajú zamestnanie.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Za obdobia socializmu, aj keď mal také negatíva – ako ŠTB, prenasledovanie ľudí, ktorých príbuzní utiekli na „kapitalistický západ“, veriacich, rodiny v gulagoch, ľudí, ktorí mali radi slobodu názorov. Jednu pozitívnu črtu socializmus mal. Úradníci boli školení, ako majú prístupovať k ľuďom ZŤP, ba bolo pre týchto ľudí aj uplatnenie. Nemali depresiu, že sú pre spoločnosť nepotrební. Diskrimináciu nepoznali ani absolventi škôl, ani ľudia v strednom veku. Dnes množstvo mladých ľudí po škole končí na úradoch práce, lebo nemajú zamestnanie. Resp. sa opakuje situácia z predvojnového Slovenska, keď tisíce ľudí odchádzalo do zahraničia za prácou. Naša múdra vláda zaviedla tzv. dotácie pre mladých do 29 rokov. Ale čo potom ľudia, ktorí majú 30, 31 až 35? Títo majú smolu, lebo majú o ten rok dva viac. Z jednej strany je to snáď aj dobré, že absolventi majú takú možnosť. Ale tí ďalší sú diskriminovaní, lebo takú možnosť nemajú. Majú o pár rôčkov naviac. Veľká nespravodlivosť je aj pre zrelých ľudí, ktorí nie sú už mladí, ale na druhej strane ani nedosahujú dôchodkový vek. Na Slovensku sa chce zaviesť ešte zvýšenie dôchodkového veku zrejme do 65 ky. V Nemecku, škandinávských krajinách, Rakúsku si to viem predstaviť. Ale na Slovensku? Ak by sa to zaviedlo, tak už sa môžu pohrebné ústavy prebiehať v biznise. Už pohrebáky môžu stávať pred veľkými firmami a predbiehať sa v odnášaní nebohých. Nie je to čierny humor, ale drzá realita. Ak by zvýšili dôchodkový vek, človek je na Slovensku psychicky a telesne zodratý už pred 50 kou, nie tobôž ako pracujúci v 65 ke. Okrem žitia od výplaty ku výplate sa zamestnanec musí vyrovnať a čeliť dennodennej situácii na pracovisku, kde je človek človeku vlkom. Keď je počasie pekné, doba je pekná, aj ľudia sú milí a láskaví. Ak už je počasie škaredé, pomery sú ťažšie, vtedy sú aj ľudia nevrlí a závistliví. Pravá povaha človeka sa odzrkadľuje v tom zlom počasí. Trocha som odbočila od témy. Tento stav je nedôstojný pre ľudí pár rokov pred dôchodkom. Tomuto štátu dali potomkov, povedané ekonomicky nových daňových poplatníkov, celý svoj život vytvárali ekonomické hodnoty. Platili si odvody. Zo strany štátu sa im nedostalo nič, žiadnej ochrany. Ešte dokonca systém napomáha vytvárať zlé podmienky na pracoviskách. Bolo by to veľmi zlé, keby na každom pracovisku vládli vlčie vzťahy. Na internetovom portáli Profesia sú top zamestnávatelia, ktorí sa chovajú slušne ku svojím zamestnancom.

SkryťVypnúť reklamu

Do novej internetovej podoby blog.sme, už neviem vkladať obrázky, tak aspoň spomeniem pár vetami Občianske Združenie poslankyne M. Ritomskej Prácu a Vzťahy. JUDr. Ritomská píše, že už má cca 330 obetí mobbingu. Okrem právnej a psychologickej pomoci pre zamestnancov ju poskytuje aj vysokoškolákom resp. stredoškolákom. Niekedy aj vypočuť si niekoho a dať mu povzbudenie môže zabrániť tragickej samovražde. Televízne noviny sú plné takýchto tragických prípadov.

 Vyberte nálepku alebo emotikonu

 

Gabriela Závacká

Gabriela Závacká

Bloger 
  • Počet článkov:  196
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Mám ambíciu sa stáť spisovateľkou. Dúfam, že sa moje články budú zlepšovať, je na nich čo zlepšovať: gramatika, štylistika. Nikto učený z neba nespadol. Zoznam autorových rubrík:  spoločnosťNeférový štátSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Marian Nanias

Marian Nanias

274 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Anna Brawne

Anna Brawne

103 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

50 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu