Ako neustále zdôrazňujem, inflácia pôsobí ako návyková droga. Pokiaľ jej je zanedbateľné množstvo, nespôsobí ani dlhodobo žiadne problémy. Ak sa ale zvýši nad úroveň hospodárskeho rastu, začne spúšťať procesy, ktoré by sa bez nej neudiali. Mení sa spotreba, mení sa výroba. Menia sa rozsahom, menia sa štruktúrou. Keď sa inflácia zastaví, majú spôsobené zmeny tendenciu vracať sa do pôvodného stavu. Keď sa inflácia otočí na defláciu, prebiehajú tieto spätné zmeny ešte intenzívnejšie. Zmeny pri inflácii sú upokojujúce, lebo majú charakter perspektívnosti. Pri deflácii, ktorá nastúpi po inflácii, je to naopak. Prudko sa zvýši neistota a postupne sa znižuje až na normálnu úroveň obvyklej neistoty.
Pokiaľ inflácia prevyšujúca hospodársky rast prebieha v malom rozsahu a krátkodobo, abstinenčné prejavy po jej nahradení defláciou sú pomerne malé a krátke. Ak ale prebieha intenzívne a dlhodobo, návrat je veľmi bolestivý. Je ale nevyhnutný. A práve dosiahnutie takéhoto stavu sa stáva pascou. Predstava o tom, že by mnoho vecí v ekonomickom a spoločenskom živote prestalo fungovať, je veľmi ťažko prijateľná. Pre mnohých, zrejme veľkú väčšinu, je prijateľnejšie v takejto situácii nemyslieť na nepríjemnosti a sústrediť sa na nádej. Hľadať argumenty pre podporu nádeje. Nepripustiť zhoršenie situácie v prostredí, ktoré poznajú ako stabilné a prosperujúce. Sú len dve možnosti. Pokračovať v inflácii a veriť v budúcu prosperitu, alebo zastaviť infláciu a prijať úpadok i problémy a postupne získať opäť rovnováhu. Voľba je v drvivej väčšine jasná - vyhnúť sa bezprostredným problémom. Proces teda pokračuje a narúšanie prirodzených ekonomických vzťahov sa prehlbuje. To navonok nie je zreteľné, lebo bezprostredným účinkom obnovenej inflácie je zintenzívnenie ekonomickej činnosti. U mnohých sa vytratia obavy a neistota a prevládne spokojnosť a záujem o novú intenzitu hospodárskeho života. Kolobeh pokračuje až kým sa opäť nevyskytnú problémy a situácia si začne vyžadovať novú dávku inflácie. Inflačná pasca je uzavretá.
V inflačných pascách býva veľmi častým javom bujnenie dlhov. Málokto si to dáva do súvislosti s infláciou. V súčasnosti dospelo hlavné a populárne ekonomické učenie do štádia, že infláciu považuje naopak za nástroj znižovania dlhov - monetizáciu dlhu. Ochota uznať, že inflácia pritom zabíja dlhodobý hospodársky rast chýba. Takéto vedomie sa prenáša do celospoločenského vedomia a pocit ohrozenia sa vytláča. Spoločnosť prijíma ponuku viery v lepšiu budúcnosť. Niekto verí viac, niekto menej. Niekto za svoju vieru prijme dokonca tzv. Nobelovu cenu, o ktorej A.Nobel ani nechyroval.
Ďalším signálom narúšania ekonomickej integrity je postupné znižovanie hospodárskeho výkonu. Inflačná dávka ho povzbudí a súčasne vytvorí hutnejšie ekonomické prostredie, ktoré krátke oživenie zatlačí späť. Intervaly medzi takýmito epizódami sa skracujú a negatívne epizódy začínajú prevažovať nad pozitívnymi. Inflačná pasca speje k svojmu zrúteniu. Strhne so sebou celé ekonomické prostredie, ktoré predtým svojimi účinkami zasiahla. Možno rýchlo, možno pomaly, ale nevyhnutne. V tej chvíli prevezme v ekonomickom systéme hlavnú réžiu iný režisér - komplexná rovnováha.
