Pprvý mechanizmus, ktorý v tejto fáze ničí peňažný systém je mechanizmus tvorby dlhu na základe splácania úrokov. Ide o to, že časť úrokov, ktoré splatíme, následne v obehu chýba. To ale vytvára deflačný efekt, ktorý je v súčasnej ekonomickej kultúre považovaný za neprípustný. Preto sa musia dostať naspäť do obehu a to sa dá len novým požičaním a teda dlhom. Výsledkom sú rovnaké účinky, ako pri inflácii, teda zväčšovaní množstva používaných peňazí.
Druhým mechanizmom je záchrana upadajúcej ekonomiky a sociálneho zmieru pomocou vytvárania ľubovoľného množstva nových peňazí, ktoré si situácia vyžaduje. Takýto vývoj je neudržateľný a po neurčitej dobe finančný systém prepukne do hyperinflácie, alebo platobnej neschopnosti subjektov trhu. Hyperinflácia, na rozdiel od inflácie, je predovšetkým psychologický jav. Je stratou dôvery v menu, tedo v to, že za rovnakú sumu nakúpite na druhý deň približne rovnaké množstvo tovarov. Každý sa snaží takýchto peňazí zbaviť a neprijímať nové.
Platobná neschopnosť, alebo bankrot znamená, že účastník trhu nie je schopný splatiť svoje finančné záväzky, čím spôsobí v zadlženej ekonomike sériu a lavínu ďalších bankrotov. Tým sa rozpadáva nielen finančný systém, ale aj hospodárstvo.
Adresa článku :
http://janzavackyblog.blogspot.sk/2013/07/exaktny-dokaz-rozpadu-financneho_4.html
