Takto to vnímal aj predchodca monetarizmu I.Fischer v diele Teória deflácie dlhu. Nešťastné dielo v nešťastnej dobe (1933). Neuvedomil si, že jeho predstava sa týka uzatvoreného ekonomického systému a ten môže byť aj poctivý a racionálny. V takom systéme je každý dlh úsporou niekoho iného. Ak ten dlh niekto spláca, tak jeho veriteľ môže začať míňať. A k žiadnej deflácii nedochádza.
Dnešný svet je ale otvorený ekonomický systém. Ak si niekto predstavuje, že môže splácať pôžičky bez akéhokoľvek obmedzenia spotreby,či investícií, uvažuje scestne a snaha o vyhnutie sa takýmto obmedzeniam je cestou k problémom. Svet funguje systémom raz hore-raz dolu a to aj pri spriemerovanom vzostupnom trende. Narušenie tohoto rytmu je narušením prirodzeného chodu vecí a zárodkom nerovnováh, ktoré sa raz nevyhnutne a nekompromisne vyrovnajú. Nezávisle od nášho vedomia.
Čím viac sa vyhýbame nevyhnutnému, tým viac na nás neskôr doľahne. No a presne toto robí monetarizmus. A to tak demagogicky, že aj najlepšie mozgy sa dostávajú na zcestie. Dokonca aj sám autor monetarizmu, M.Friedman nebol schopný rozpoznať blížiacu sa katastrofu a čo horšie, so zrýchľovaním tejto samovražednej jazdy sám súhlasil, hoci sa stále viac vzďaľovala a vzďaľuje jeho prvotnej predstave.
Monetarizmus je blud podobný stredovekému tmárstvu. Davová psychóza. A stále viac sa podobá na boľševické politicko-ekonomické pokusy.
Opäť pre záujemcov : http://janzavackyblog.blogspot.sk/2013/07/exaktny-dokaz-rozpadu-financneho_11.html
