Má zmysel sporiť si na horšie časy ?

Už od malička počúvame ako si naši dedovia a rodičia „sporili na horšie časy.“ Máme to tak zafixované, že o tom ani nepremýšľame a preberáme túto frázu automaticky do svojho života. Sme tým doslova naprogramovaní a zaradili sme to do nášho slovníka. Poďme sa systémovo pozrieť na to, čo sa udeje, keď vyslovíme: „Sporím si na horšie časy.“ Sme odrazom svojich myšlienok. Myseľ nepozná zápor a nemá etiku. Spoľahlivo zrealizuje to, na čo najčastejšie myslíme. Keď sa povie horšie časy, myseľ to zachytí, uloží do pamäti a okamžite sa spustí realizačný mechanizmus horších časov. My sme sa vlastne už pôvodnou myšlienkou a slovným spojením naprogramovali tak, aby sa začali realizovať horšie časy. Čím viac budete myslieť na horšie časy a rozprávať o tom, tým väčšiu silu do procesu tvorby vkladáte. Takto si vlastne sami spôsobujete chudobu a to ešte s výdatnou podporou sporenia.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (9)

Proces tvorby akejkoľvek skutočnosti má nasledujúcu schému: myšlienka – slovo – čin. Pri každej tvorivej činnosti je najskôr myšlienka. Po nej nasledujú slová, ktoré jej dodávajú potrebnú silu a energiu. Nakoniec sa to pretaví do činu, ktorým sa zakončí proces tvorby.

Samotný akt sporenia nie je až taký dôležitý, pretože ide o pravidelné odkladanie určitej sumy peňazí. Najdôležitejšia je prvotná príčina a konečný zmysel sporenia. Ten je však vopred daný už samotným významom slov... „na horšie časy“. Od toho sa potom odvíja konkrétna forma a obsah sporenia. Až tieto rozhodujú o konečnom výsledku sporenia. Tým budú logicky „horšie časy“, čiže po našom chudoba. Prečo?

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pod horšími časmi si väčšinou primárne predstavujeme ich obsah ako: úmrtie živiteľa rodiny, rôzne úrazy a choroby s trvalými následkami, dlhodobá práceneschopnosť, strata príjmu, nezamestnanosť a nízky starobný dôchodok. Až sekundárne máme na mysli určitú nasporenú sumu peňazí. V prípade takýchto príčin sporenia sa ľudia rozhodujú pre konkrétnu formu sporenia. Ako už tušíte, najčastejšie sa rozhodnú, že si začnú sporiť v poisťovni. Založia si kapitálovú životnú poistku.

Potom sa najväčšia časť úspor logicky presunie do zabezpečenia rizík, ktoré sú rozložené až do dôchodku alebo aj dlhšie. Je to vždy na úkor sporenia, čo sa prejaví na výške kapitálovej hodnoty. Čím je človek starší, rastie aj riziko jeho úmrtia, úrazov a chorôb a rastú aj poplatky. Do toho všetkého zasahuje ešte aj inflácia, ktorá znehodnocuje už takto oklieštené množstvo úspor. Po takto nastavenej forme a obsahu sporenia sa nemôžete diviť, že pri odchode na dôchodok dostanete len zlomok toho, čo ste si za 30 – 40 rokov odkladali. Väčšina vložených peňazí bola použitá na pokrytie rizika. Celý priebeh takto nastaveného sporenia vyústi do štádia, že sa nakoniec dožijete horších časov. Presne podľa vášho pôvodného scenára. Kde sa stala chyba? Predsa v samotnej počiatočnej príčine, čiže „sporení na horšie časy“.

SkryťVypnúť reklamu

Ako to zmeniť? Ak chcete niečo zmeniť, zmeňte počiatočnú príčinu a zmysel sporenia. Správne by ste si mali povedať: „Sporím si na lepšie časy“ !!! Pod lepšími časmi si primárne predstavujeme vysoký životný štandard, pekné bývanie, dovolenky a dostatok peňazí na pokrytie všetkých výdajov. Náš nasporený kapitál tvorí primárny faktor. Sekundárne je zároveň aj vhodnou formou zabezpečenia proti rizikám. Tomuto spôsobu myslenia potom prispôsobíme konkrétnu formu a obsah sporenia. Základ bude tvoriť sporenie a investovanie do investičných fondov. Na zabezpečenie možných rizík sa použijú primerané formy pripoistení, ktorých výšku a dobu meníme podľa aktuálnej potreby. Zameriavame sa hlavne na tvorbu kapitálovej hodnoty. Peniaze robia peniaze a ich dostatok vám nakoniec po 30 – 40 rokoch prinesie „lepšie časy“.

SkryťVypnúť reklamu

Sme tvorcami svojho života podľa toho, ako myslíme. Sme odrazom svojich myšlienok a preto si dávajme pozor, na čo neustále myslíme, ako a čo rozprávame. Väčšina ľudí to podceňuje. Snažia sa tvrdo pracovať a pripravujú sa na horšie časy. Mnohým sa to zatiaľ „celkom úspešne darí“.

Ján Zbojek

Ján Zbojek

Bloger 
  • Počet článkov:  134
  •  | 
  • Páči sa:  6x

Spisovateľ, podnikateľ, vedúci seminárov, prednášateľ, ktorý sa zaoberá výskumom duševných schopností človeka, rozvojom osobnosti a úspechom. Zakladateľ Akadémie FG - Školy úspechu zameranej na nezávislosť ľudí vo financiách a zdraví. Učí novému systémového spôsobu myslenia, ktorý vytvára netradičný pohľad na systém zdravia a bohatstva človeka. Viac info na: www.akademiafg.sk Zoznam autorových rubrík:  Finančná gramotnosťPodnikanieÚspechVzdelanieNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

35 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

50 článkov
Marian Nanias

Marian Nanias

274 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu