Na finančnej negramotnosti profitujú všetci podvodníci a špekulanti. Podobný scenár si zvolili nebankové inštitúcie ako BMG Invest, AGW, Drukos a podobné firmy. Všeobecne platí : „Peniaze robia peniaze.“ Je to fakt, ale málo kto vie ako. Na to už potrebujete slušnú finančnú gramotnosť. Táto sa však predtým nevyučovala, takže to bolo nad sily a možnosti obyvateľstva. „Jednooký je medzi slepými kráľ.“ Začali nám kráľovať všelijakí dobrodruhovia, ktorí o peniazoch vedeli len to, že ich treba točiť. A tak ich začali točiť - cudzie peniaze vo svoj prospech. Legislatíva nebola na toto pripravená, a tak mali nebankovky dobrú pôdu pre svoje kšefty. Každé čudo trvá tri dni. A tak došlo aj na nich. Peniaze znamenajú moc a kontrolu. Každý chce byť mocný a tak sa všeobecne okolo financií točí hodne špekulantov.
Klasická ukážka finančnej negramotnosti obyvateľstva bola kupónová privatizácia. V nej sa zopár politicky zaangažovaných a dobre informovaných ľudí zmocnilo celého bohatstva krajiny. To bola najväčšia pyramída v dejinách Československa. Vtedy sme sa prvý krát dozvedeli, čo sú to akcie. Nikto s nimi nemal skúsenosti a tak rýchlo zmenili majiteľov. Myslím si, že keby sa dnes znova vykonala tretia vlna privatizácie, tak do roka by opäť boli akcie v rukách zopár jednotlivcov.
Po osamostatnení Slovenska sa k nám dovalili nadnárodné finančné inštitúcie a začali ponúkať pre nás neznáme ale atraktívne produkty. Boli to Kapitálové životné poistenie, Doplnkové dôchodkové poistenie, Termínované vklady, Stavebné sporenie, Investičné fondy. Spoločnosti sľubovali sprostredkovateľom a dílerom rýchle a veľké zisky. Mali peniaze a boli veľkorysí. Začali si školiť svojich poradcov tak, aby z toho mali čo najväčší osoh. Keď ľudia zistili ako sa dajú rýchlo a jednoducho zarobiť peniaze, tak sa začali hrnúť do nového atraktívneho biznisu. To boli zlaté časy poisťovákov. Ľudia v tom čase ešte mali peniaze a nevedeli čo s nimi. Chytali sa každej šance, ako si prilepšiť.
Poisťováka a finančného poradcu mohol robiť prakticky každý. Stačilo sa zúčastniť školenia, zaregistrovať sa a mohli ste začať vypisovať zmluvy a radiť. O poplatkoch a pokutách pri predčasných výberoch sa človek dozvedel až po niekoľkých rokoch alebo vtedy, keď potreboval súrne svoje peniaze. To spustilo vlnu nevôle medzi niektorými poistencami a investormi , keď zistili svoju stratu. Dnes sme sa dostali do situácie, že keď sa povie poistka a investícia, tak každý sa vám otočí chrbtom. Prečo je to tak?
Každá finančná inštitúcia robí svoj biznis pre zisk. Ten tvoria poplatky za služby. Ľudia dostávajú službu a za to platia poplatky. Je to úplne v poriadku. V poplatkoch sú započítané všetky náklady spojené s tvorbou produktu a jeho réžiou. Je v nich zahrnutá aj odmena pre sprostredkovateľa. Na to slúži takzvaná poistná matematika. V životných poistkách tvoria náklady 24 mesačných splátok. Samozrejme, že ak chce poisťovňa fungovať, musí dosahovať zisk. Ten je hlavný motív jej akcionárov. Na školeniach pre sprostredkovateľov sa vyučovali hlavne výhody produktov a na poplatky sa akože zabúdalo. Ľudia radšej počúvajú tie dobré veci a tak sa im ukazovali grafy, koľko úspor budú mať na konci poistky alebo investície. O rizikách a poplatkoch sa taktne mlčalo. Jednak preto, lebo mnohí narýchlo vyškolení díleri o nich ani nevedeli a na druhej strane ich zaujímali hlavne provízie. Hovorí sa že: „Neznalosť zákonov neospravedlňuje.“ To platí aj pri financiách. Paradoxne poradcovia nenesú za svoje poradenstvo žiadne riziko. To zostáva ne bedrách zákazníka.
Sám som sa zúčastnil v rámci maklérskej firmy na školení o finančných produktoch. Po skončení školenia som bol nadšený a tak som celej rodine urobil životné poistky. Provízie boli nastavené tak, že čím bola vyššia poistná suma, tým boli vyššie provízie. Bolo to prezentované tak, že budeme výborne poistení a zároveň si budeme sporiť na dôchodok. Chcel som si zarobiť a tak som nám nastavil tie najvyššie sumy. Až po čase som zistil, že sa nám sporí len zanedbateľná časť. Neskôr som sa začal viac zaoberať podstatou poistnej zmluvy a zistil som, kde som urobil najväčšiu chybu. Bola v tom, že som vôbec nerozumel poistke. Samozrejme, že som prišiel o veľké peniaze, ale ako sa hovorí každé zlo je na niečo dobré. Môžem sa hnevať len sám na seba. Po tejto skúsenosti som zistil, že najlepším poradcom pre mňa môžem byť len ja sám. Len ja mám o sebe informácie z prvej ruky. Ale môže to platiť len vtedy, keď budem mať dostatok aktuálnych vedomostí. Mňa táto skúsenosť naštartovala a začal som sa venovať vzdelávaniu vo finančnej gramotnosti.
Ak chceš niekomu radiť, musíš byť na tom sám lepšie. Najsmutnejšie na finančnom poradenstve bol fakt, že ani mnohí finanční poradcovia si často sami nevedeli poradiť. Oni boli dobre vyškolení díleri, ktorí robili len to, čo im bolo povedané a predostreté. Žiaľ často bez úplného pochopenia podstaty. Stretávam bývalých sprostredkovateľov, ktorí teraz len otvárajú oči nad tým, čo vlastne robili, keď sa dozvedeli, podstatu finančného trhu.
Chcem sa však zaoberať otázkou, či môže byť finančný poradca nestranný.
1.Ak chce poradca byť užitočný pre svojho klienta, musí poznať jeho skutočné potreby. Málokto sa vám úplne otvorí a povie vám celú pravdu o svojich financiách. Ľudia majú strach a preto zamlčujú pravdu alebo zámerne klamú.
2. Ďalej musíte byť výborný odborník a perfektne poznať všetky možnosti trhu. Všetko sa mení čoraz rýchlejším tempom. Mení sa legislatíva, finančné možnosti, mzda, inflácia , ceny za tovary a služby a tiež finančné produkty. Najčastejšie sa však menia potreby klienta. Z toho mi vyplýva, že aj keď urobíte tú najlepšiu zmluvu, už o pár mesiacov nemusí vyhovovať potrebám klienta. On o tom nevie a vy zasa neviete o zmene u klienta.
3. Druhý aspekt je ten, že by ste poradenstvo mali robiť profesionálne a nielen ako prilepšenie k výplate. Žiaľ, väčšina sprostredkovateľov to robí stále na vedľajší pomer. Po určitom čase automaticky skončia s činnosťou, lebo im dôjdu známi.
4.Teraz nechcem rozoberať etiku poradcov. Zlí ľudia sa nájdu všade, teda aj pri finančných poradcoch. Títo vždy zneužívajú systém vo svoj prospech na úkor ostatných. Žiaľ, robia zlé meno aj tým, čo to myslia poctivo.
5. Ďalej je tu fakt, že to robíme za provízie. Tie sú vyššie vtedy, keď si klient viac sporí alebo keď si dá vyššiu poistnú sumu. Delíme sa o poplatky s poisťovňou. Logicky tlačíme klienta do vyšších platieb a poistných súm.
6.Nesmieme zabudnúť na fakt, že poradca ani sprostredkovateľ nie je zaangažovaný na tvorbe produktov. To robia produktoví manažéri, ktorí sú platení konkrétnou finančnou inštitúciou. Oni tvoria podmienky pre zhodnocovanie úspor a výšku poplatkov.
7. V poslednom rade ani finančná inštitúcia ani poradca nedokážu ovplyvňovať zmeny na kapitálovom trhu. Najviac ľudia získavajú a strácajú práve pri zmenách. Tu je už zákazník odkázaný len na seba a svoje vedomosti. Tie však nemá na to, aby sa mohol optimálne rozhodnúť a preto väčšinou stráca. Na kapitálovom trhu je približne rovnaká suma peňazí. Akurát sa premiestňujú medzi jednotlivými investormi. Keď jedni stratia, druhí získavajú. Deje sa to často behom niekoľkých krátkych okamihov.
8. Poradca alebo sprostredkovateľ vždy niekomu straní , pretože sprostredkováva cudzí finančný produkt. Poplatkom sa tak nikdy nevyhne. Aj keď by sa akokoľvek snažil, aj tak príde k zákazníkovi väčšinou, keď je už po „búrke.“ Nemôže byť pri ňom 24 hodín denne, aby včas zabránil stratám zo zmien na trhu.
Po zvážení všetkých okolností mi vychádza poznanie, že poradca aj keby chcel, nemôže byť nestranný, lebo „kope“ za konkrétnu finančnú inštitúciu. Tá vo svojom produkte už má zakomponovaný zisk. Tvoria ho poplatky za službu. Ak chce zarobiť, musí do svojej služby zahrnúť aj poplatky. Keby ich obišiel, nezarobí. To opäť popiera jeho nestrannosť. Je to taký začarovaný kruh, v ktorom sa všetci točia.
Jediná rozumná možnosť je, keď sa zákazník stane vlastným poradcom a prevezme zodpovednosť za svoje peniaze. Vtedy mu poplatky zostanú doma ako provízia. Potom si bude kupovať vždy len tie služby, ktoré aktuálne potrebuje. Zároveň si bude sledovať, ako sa mu budú zhodnocovať úspory a bude ich včas presúvať do výhodnejších fondov. Takýmto spôsobom sa bude pravidelne starať o svoje úspory aj v dôchodkovom veku. To mu zabezpečí finančnú nezávislosť.
Na to, aby mohol prevziať zodpovednosť za svoje peniaze potrebuje aspoň základné vedomosti z finančnej gramotnosti. Ľudia obvykle tvrdo a poctivo pracujú, aby zarobili peniaze na živobytie. Potom sa ale nepochopiteľne zbavia zodpovednosti za peniaze, alebo nechajú na druhých, aby sa im o to starali. Keď sa začínajú topiť v dlhoch hľadajú poradcu, aby im pomohol. Väčšinou je už neskoro a náprava je na úkor vysokej straty. Je to podobne aj so starostlivosťou o zdravie. Zaujímame sa oň, až keď prepukne choroba. Potom bežíme za lekárom, aby nám dal rýchly liek. Ľudia sú v tomto nepoučiteľní. Za všetky tie straty na zdraví a peniazoch si môžu vlastne sami. Základ musí tvoriť vždy prevencia. Porozmýšľajte a začnite sa už teraz vzdelávať vo finančnej gramotnosti. Nie je to vôbec zložité, ako sa vám snažia nahovoriť niektorí sprostredkovatelia. Najťažšie je urobiť prvý krok a prihlásiť sa na vstupný seminár. Potom pochopíte a poviete si prečo ste to nespravili už dávno.
