Rodina a štát sa správajú podľa tých istých ekonomických zákonov ako firma. Môže štát a rodina zbankrotovať podobne ako firma, keď stratia svoju platobnú schopnosť?
Ak firma nie je schopná splácať svoje záväzky, musí zo zákona vyhlásiť bankrot. Je to úplne prirodzený očistný proces svetového trhu, ktorý sa takto zbavuje neschopných a slabých jedincov - firiem. Je zbytočné predlžovať agóniu krachujúcej firmy akýmikoľvek dotáciami. Neznalosť zákonov neospravedlňuje. Firma sa rozpredá, z výťažku sa uspokoja veritelia a ostatok sa odpustí. Potom sa firma „ vymaže z obchodného registra“ a zanikne. Na jej miesto nastúpi iná firma alebo vznikne nová, výkonnejšia. Keď rodina nie je schopná splácať dlhy, lebo rodičia nechcú pracovať, tak im banka časť úrokov odpustí. Navrhne im iný splátkový plán. Nechá ich žiť, aby sa dostala naspäť k svojim peniazom. Štát im poskytne štátnu podporu v nezamestnanosti a príspevok na deti. Nemôžeme ich predsa vymazať z „registra“ a nahradiť ich výkonnejšou rodinou!!! Keď sa štát stane platobne neschopný, môže sa jednoducho zrušiť? Nie!!! Buď sa mu odpustí časť dlhov alebo dostane ďalší úver z medzinárodného menového fondu. Nevieme ho vymazať z „registra“ a nahradiť iným štátom.
V prírode slabší jedinci a paraziti neprežijú. Buď zahynú alebo vzniknú evolúciou nové silnejšie druhy. Tak je v prírode zabezpečený neustály vývoj. Štát veľmi dobre vie, že sa nemôže zbaviť všetkých rodín, aj keď niektoré sú mu svojou podstatou na príťaž. Uvedomuje si, že tak či tak z nich žije. Výkonnú a zákonodarnú moc v štáte má v rukách vláda. Vládu tvoria zástupcovia jednotlivých politických strán. Politické strany dostávajú hlasy rodín, ktorých záujmy zastupujú. Preto politické strany doslova „trpia“ vo svojich radoch aj takých voličov, ktorí nie sú prínosom pre spoločnosť, naopak parazitujú na nej. Aj keď nepracujú, stále majú hodnotu voličských hlasov, a to sa v demokracii počíta. Politická strana je ako firma. Keď sa politická strana nepostará o voličov, nedostane sa do vlády a zanikne. To sa bežne deje. Preto sa štát musí starať o všetky rodiny, lebo by ináč zanikol.
Štát a rodina sú ako spojené nádoby. V každej spoločnosti sú zastúpené tri skupiny občanov - dva proti póly a stred. Prvú skupinu tvoria výkonní jedinci a podnikatelia, ktorí spoločnosť ťahajú a zabezpečujú rozvoj. Druhá skupina sú paraziti, ktorí nepracujú a len sa vezú. Stred tvoria radoví zamestnanci, ktorí zodpovedne pracujú a platia dane a odvody. Vlády delíme na pravicové a ľavicové, podľa toho, koho záujmy zastupujú. Ľavicové vlády a „paraziti“ sa navzájom potrebujú, a preto si tolerujú rozkrádanie spoločného koláča navzájom. Štát sa ticho prizerá a toleruje, ako sa rozdeľuje štátny rozpočet formou sociálnych dávok aj ľuďom, ktorí nič nerobia, prípadne ešte okrádajú ostatných. Títo zasa tolerujú, ako si rozkrádajú vybrané skupinky s politickou podporou ostatok rozpočtu formou predražených štátnych zákaziek. Typickým príkladom je snaha súčasnej vlády znížiť odvody z 9 na 4% do druhého piliera. Robí všetko preto, aby ľudia z neho vystúpili a zmocnila sa ich úspor na dôchodok. Zvyšuje dane len preto, aby zaplátali na čas vládnutia dieru v štátnom rozpočte. Riadia sa zásadou „bohatým brať a chudobným dávať“. Ale komu bude brať, keď nebudú bohatí? Keď už nebude z čoho brať, tak prepustia opäť moc v štáte pravici, ktorá dá hospodárstvo postupne zasa dohromady. Preto dochádza k pravidelnému striedaniu pravice a ľavice vo vláde. Toto však bráni rozvoju celej spoločnosti, na ktorej takýmto spôsobom parazituje čoraz viac ľudí. Nikto nevie, dokedy to takto bude ešte fungovať. Lepší politický systém ako demokracia zatiaľ nie je. Budeme si musieť na ňu zvyknúť alebo počkáme na vznik spravodlivejšieho politického systému?
Ako sa proti tomu môže brániť bežný podnikateľ alebo pracovitý zamestnanec? Prestaňte sa konečne spoliehať na štát. Prevezmite zodpovednosť za svoje peniaze a budúcnosť do vlastných rúk. Používajte „sedliacky rozum“. Začnite si sporiť v druhom, treťom, prípadne štvrtom pilieri. Chráňte si svoje úspory na dôchodok a rozumne ich investujte na kapitálovom trhu, do hnuteľných a nehnuteľných vecí. Potom už nebudete ako dôchodcovia závislí len na neistom a pochybnom starobnom dôchodku. Nenechajte sa prekvapiť vývojom spoločnosti, ktorá nemá momentálne žiadnu alternatívu.
„Čo je doma, to sa počíta“!!!
