Pod úspešným človekom si väčšina predstavuje človeka, ktorý má veľa peňazí a dáva to okázalo najavo. Majú na mysli ohromný majetok, prepychové vily, značkové autá, jachty, lietadlá. Ticho im potom závidíme, čo všetko si môžu dovoliť. Málokto sa zaujíma o spôsob, ako sa k toľkým peniazom dostali. Berú to ako samozrejmý fakt, že jedni peniaze majú a druhí nie. Veď tak je to odjakživa.
Za úspešných považujú aj osoby s nadštandardnými príjmami, ako sú športovci, speváci, herci, modelky, známe osobnosti zo šoubiznisu. Nikoho však už nezaujíma, ako sa vypracovali a čo všetko obetovali pre to, aby sa ocitli na výslní. Za úspech sa často považuje aj dosiahnutie vysokej manažérskej pozície v zamestnaní, podnikaní, v spoločenskej organizácii alebo v politickej sfére. Koľko je ľudí, toľko je aj názorov na to, čo je úspech. Čo je teda úspech?
„Úspech je uspokojivé dosiahnutie hodnotného cieľa“.
Podľa tejto definície sa za úspešného môže považovať každý, kto si splnil svoj cieľ. Napríklad mladý muž, ktorý ukončil štúdium medicíny a lieči pacientov v miestnej nemocnici. Pocit úspechu môže mať aj žena v domácnosti, ktorá zodpovedne a s láskou riadi rodinu, starostlivo vychováva deti a pripravuje ich na život. Úspešným sa môže cítiť učiteľ tanca na konzervatóriu, ktorý vychoval niekoľko skvelých tanečníkov alebo učiteľka hudby, ktorá vedie známy spevácky zbor. Niekto považuje za úspech, že našiel uplatnenie v zoologickej záhrade ako ošetrovateľ. Ďalší, že precestoval Afriku. Zdravotne postihnutí sa považujú za úspešných už tým, že sa zaradili do normálneho pracovného procesu a sú rovnocenní s ostatnými. Takmer každý už dosiahol nejaký úspech. Meradlom úspechu teda nie sú peniaze, funkcie, majetky, obdiv druhých, ale spokojnosť s naplnením svojich túžob a cieľov.
Úspech je čisto osobná záležitosť. Jeho prejavom je spokojnosť a sebarealizácia.
Nikdy sa neporovnávajte s druhými, pretože nepoznáte ich možnosti, talentové dispozície, úroveň poznania a prostredie, ktoré ich formovalo. Nikdy nenájdete dvoch ľudí s rovnakými schopnosťami a cieľmi. Ak neexistujú dvaja rovnakí ľudia, čo vlastne chceme porovnávať, aké kritériá zvolíme? Preto je každé porovnávanie už vo svojej podstate pochybné a márne. Väčšinou si o druhých myslíme, že to majú ľahšie, pretože majú lepšie rodinné zázemie, fyzické dispozície, vzdelanie, výzor, postavu, vek a ostatné dôvody. Ale čo vieme o ich skutočných cieľoch? Nič.
Za neúspechom sa najčastejšie skrýva porovnávanie s druhými, súťaživosť, rivalita a konkurencia.
Dnešná spoločnosť oslavuje a vyzdvihuje len tých najlepších, najkrajších, najrýchlejších, najsilnejších a najinteligentnejších jedincov. A čo tí ostatní? Oni nemajú právo na úspech? Nepodľahnite tomuto spoločenskému tlaku, ktorý porovnávaním nerovnakých jednotlivcov robí mnohých ľudí nešťastnými. Koľko mladých ľudí má pocit neúspechu už len pri pohľade na svojich skvele vyzerajúcich rovesníkov. Čo majú hovoriť tí skôr narodení, keď sa porovnajú s mladšími kolegami pri konkurze na pracovné miesto? Vopred sú diskvalifikovaní pre svoj vek.
Svoj diel vykonávajú aj médiá, kde sa pravidelne podsúvajú ideály a vzory úspešného človeka. Často sú to mladé, štíhle dievčatá a svalnatí mladí muži. Kto nie je mladý, štíhly a svalnatý, nemá, logicky, šancu na úspech. Ostatní sú na vedľajšej koľaji. Víťazom môže byť vždy len jeden, a ten je potom pompézne oslavovaný. Neraz vidieť slzy a pocit sklamania aj na tých, ktorí stoja na stupni víťazov na druhej a tretej priečke. Naše aktivity by nám mali prinášať radosť a nie pocit sklamania. Stačí si uvedomiť, že v každej súťaži sa takmer vždy porovnáva neporovnateľné.
