Prejavuje sa ako manipulácia, vykorisťovanie druhých, zisk na úkor druhého, nekalá konkurencia, podvod, krádež, neoprávnené privlastnenie... Privilegovaná hŕstka na čele spoločnosti ním zneužíva slabších a nevzdelaných ľudí .
Rodíme sa do spoločnosti, kde je všetko už vopred dané a predurčené. Nikto sa nás nepýta , či sa nám to páči a čo chceme od života. Rodičia, príbuzní, partneri, učitelia, farári, politici a zamestnávatelia nám vnucujú pocit viny a nazývajú nás sebcami, keď nekonáme tak, ako chcú. Sebectvo sa zmenilo na citové vydieranie „neposlušných.“ Spoločnosť robí to isté a tvrdí, že ľudia sú tu pre ňu. V podstate každý, komu niečo odmietnete, vás môže nazvať sebcom. Títo ľudia však nemajú právo hovoriť o sebectve, pretože vôbec nevedia, čo to je.
Sebectvo je to, keď človek realizuje svoje myšlienky, sny a ciele. Čiže keď žije „svoj vlastný“ život podľa svojich predstáv. Každý človek je jedinečný a je tu sám za seba!!! Každý z nás je tu preto, aby slobodne niečo vytváral, prežil to a získal tak potrebné skúsenosti. Ak nebudeme nasledovať svoje myšlienky a pocity, svoju predstavu o sebe, nezískame jedinú vlastnú skúsenosť. Získame len trpké poznanie, aké to je, keď človek nežije vlastný život. Takto sú z nás otroci, ktorí bez reptania robia to, čo sa im prikáže. Výsledkom takého života je strach, obavy a nespokojnosť.
Ak sa rozhodnete vymaniť z tohto otroctva, mnohí ľudia začnú kričať, že ste zlí a sebeckí. A to len preto, že za nich viac nechcete žiť ich život. A spoločnosť im to potvrdí. Prečo to robí? Pretože spoločnosť by zanikla aj s celou hierarchiou, keby sa ľudia slobodne vyvíjali po svojom. Spoločnosť preto „demokraticky“ preddefinovala, čo je dobré a čo zlé a stanovila si na to zákony. Potom núti ľudí „byť dobrými“ (samozrejme, pre ňu ), bez ohľadu na ich vlastnú skúsenosť a na zmysel ich života. Nikomu však nepomôžete tým, že budete zaňho niečo robiť alebo dokonca zaňho žiť. Tým mu len uškodíte, lebo sa prestane rozvíjať.
Ak sa chcete slobodne vyvíjať, musíte myslieť v prvom rade na seba! Neustále!!! Pretože nikto iný na vás myslieť nebude. Nikoho nezaujíma, či sa ten druhý rozvíja a či je spokojný. Ktokoľvek má nejaký vlastný cieľ a chce ho dosiahnuť, nedostáva spoločenskú podporu, práve naopak. Keď takýto človek ďalej trvá na svojom, vyhlásia ho za sebca. Kričia: „On nechce byť jedným z nás, myslí si, že je niečo extra!“ Samozrejme, ľudia mu začnú klásť prekážky a znepríjemňovať mu život. Mnohí napokon rezignujú a prispôsobia sa väčšine.
Najskôr sa musíte niečo naučiť, tvrdo na sebe pracovať, niečo si dokázať a získať vlastné skúsenosti. Až potom ich môžete odovzdať ďalej a pomáhať druhým. K tomu musíme vedieť ukázať druhým, že to dokážu urobiť tak dobre ako my. Pravá pomoc pre každého je osobný príklad úspešného človeka. Je to jediný spôsob pomoci, ktorý nikdy neodmietneme a jediná cesta, ktorá nás niekam privedie. Rozvoj každého jednotlivca zabezpečuje vývoj celej spoločnosti. Najskôr musíte byť absolútni sebci, aby ste sa stali niekomu prospešní. Ako chcete niekomu pomáhať, ak si neviete sami pomôcť?
