na následky zranení pri love zvierat alebo v boji proti nepriateľským kmeňom. Na choroby a zvýšenú úmrtnosť mali vplyv aj prudké zmeny poveternostných podmienok, dážď, vietor, chlad a horúčavy a nimi spôsobený nedostatok potravy. Človek najskôr migroval za potravou, ale časom sa začal postupne usádzať. Vytváral si obydlia na prežitie, skrotil si zvieratá, venoval sa poľnohospodárstvu a remeslám. Niekde som čítal, že v starobylom grécku boli ľudia prevažne vegetariáni. Údajne sa niektorí dožívali okolo 200 rokov v plnom zdraví. Hovorí sa, že sme to, čo jeme.
Vznik ľudských osídiel v konkrétnych geografických podmienkach mal výrazný dopad na zmenu pôvodných stravovacích návykov. Namiesto surových plodov a byliniek sa v strave človeka začalo čoraz viac objavovať mäso z domácich zvierat, mlieko a obilniny. Ich tepelná úprava na ohni mala vplyv na problémy s trávením. Koncentrácia ľudí a zvierat na vidieku a osadách mala vplyv aj na zdravie obyvateľstva. V stredoveku sa stali pre človeka najväčšou pohromou rôzne epidémie spôsobené zlou osobnou hygienou. Ľudia zomierali najčastejšie na hlad, nákazu zo znečistených potravín, od domácich zvierat, parazitov a zo znečistenej vody. Je známe, že na mor a choleru zapríčinené vojnami zomrelo viac ľudí ako v samotných vojnách.
Rozvoj priemyslu spôsobil veľkú migráciu obyvateľstva z vidieka do miest. Zvýšená koncentráciu ľudí umožnila vznik veľkých miest, rozvoj obchodu a remesiel, ale aj vlnu pohlavných chorôb a infekčných epidémií. Na zlepšenie zdravia ľudí mal významný vplyv až objav mikroorganizmov, baktérií a vírusov. Zlepšená osobná hygiena a objav penicilínu zamedzili nezmyselným predčasným úmrtiam mnohých ľudí.
Intenzívne poľnohospodárstvo a priemyselné spracovanie potravín spôsobilo konečne dostatok jedla pre všetkých. Priemysel začal vytvárať ponuku najrôznejších domácich spotrebičov na dlhodobé uskladnenie a rýchlejšiu prípravu jedla. To malo opäť vplyv na zmenu stravovacích návykov. Pôvodná domáca strava založená na prírodných surovinách sa postupne začala nahrádzať verejným stravovaním a spracovaním polotovarov. Nastúpili trvanlivé potraviny, polotovary, mrazené jedlá, fast foody a množstvá sladkostí. V priemyselne spracovanej strave sa čoraz viac objavuje rafinovaný cukor, biela múka, lúpaná ryža, živočíšne trvanlivé potraviny, konzervy, zaváraniny, trans tuky, margaríny, umelé sladidlá, rafinované oleje, konzervanty a dochucovadlá. Nástup chémie v potravinárskom priemysle a farmácii, v osobnej hygiene a kozmetike však spôsobil nový fenomén – vznik civilizačných chorôb ako obezita, cukrovka, infarkty, mozgové príhody a nádorové ochorenia.
Dá sa povedať, že v minulosti sme zomierali na nedostatok kvalitného jedla a dnes zomierame z prebytku zdraviu nebezpečných potravín. Konzumácia veľkého množstva živočíšnej stravy, cukru, obilnín a ich tepelná úprava mimoriadne prekysľujú naše telá. Chémia v priemyselne spracovaných potravinách a kozmetike naše telá zanáša toxickými látkami, ktorých sa telo nedokáže zbaviť. To je hlavná príčina všetkých ochorení.
Obsah a forma v zdraví by mali byť v rovnováhe. Súčasní ľudia sa zameriavajú príliš na formu, čiže na to, ako vypadáme zvonku. Ide najmä o pleťovú kozmetiku, úpravy vlasov, nechtov a pokožky za pomoci chémie. Pestujeme si kult tela, chodíme do posilňovne, beháme, jeme rôzne proteiny, doplnky výživy, tabletky na chudnutie. Dbáme, aby sme boli navonok čistí, dobre oblečení a voňaví. Človek, ktorý je špinavý, neupravený a zapácha sa stáva predmetom odsúdenia a je vylúčený zo spoločnosti. Pritom sústavne zabúdame na obsah toho, čo konzumujeme. Vplyvom súčasnej stravy plnej chémie si spôsobujeme vnútorné znečistenie a toxicitu v organizme. V tomto smere sa správame rovnako ako primitívny človek v tvrdom stredoveku, ktorý bol špinavý a zapáchal.
Navonok dnes vyzeráme čisto a už nezapáchame. Z vnútra sme však úžasne zanesení hlienmi, parazitmi, toxínmi a nánosmi a čoraz viac zapáchame. Táto vnútorná špina a toxicita spôsobuje premnoženie parazitov, baktérií a mikroorganizmov, vznik zápalov a rôznych chorôb. V minulosti zomierali ľudia vďaka nevedomosti a zlej hygiene. Vtedy boli ľudia celkovo negramotní a nemali dostatok potravín a vedomostí o správnej výžive.
Dnes máme k dispozícii dostatok potravín aj vedomostí a skúseností o zdraví a výžive. Sme oveľa vzdelanejší ako naši predkovia. Sme tak pohodlní, aby sme si to všetko podrobne naštudovali, alebo sme len niekým zmanipulovaní? V konečnom dôsledku je to však jedno. Ľudia naďalej nezmyselne zomierajú vďaka svojej ľahostajnosti a nezodpovednosti. Ukazuje sa, že človek je vo svojom prístupe k zdraviu nepoučiteľný (alkohol, fajčenie, drogy, prejedanie...). Každým rokom ešte stále zomierajú milióny chudobných ľudí od hladu a na epidémie pre nedostatok základných liekov. Na druhej strane zomierajú ďalšie milióny vzdelaných a bohatých ľudí kvôli civilizačným chorobám z prejedania a zvýšenej konzumácie liekov.
Nikdy v histórii ľudstva sme sa nemali ekonomicky tak dobre a taký prístup k potravinám ako teraz. Nikdy sme nemali taký prístup k najnovším informáciám o zdraví a výžive človeka. Veda, technika a medicína je na takej vysokej úrovni, o ktorej sa nám pred 100 rokmi ani len nesnívalo. Lietame do vesmíru, cestujeme po svete, komunikujeme vzájomne, máme internet, umelú inteligenciu, vieme transplantovať orgány a vymieňať opotrebované kĺby. Napriek tomu zomiera čoraz viac ľudí na civilizačné choroby, ktoré si sami spôsobujú zlou životosprávou. Máme k dispozícii všetky možnosti a prostriedky dožiť sa bežne v plnom zdraví 120 rokov. Prečo si nedokážeme vyčistiť črevá a orgány od toxínov? Čo sa ešte musí stať ľudstvu, aby sme sa konečne zobudili a zobrali zodpovednosť za svoje zdravie do vlastných rúk, ako to dokázali kedysi starobylí Gréci? Vráťme sa aspoň na 70% k pôvodnej strave našich prapredkov , surovému ovociu a zelenine, bylinkám, semenám a orechom. Pripomínam slová Hypokrata, otca medicíny: „Nech sa stane jedlo vašim liekom a vaše lieky nech sú jedlom.“
