Život je ako taká obrovská rieka, ktorá pomaly tečie odniekiaľ niekam. Nikto nevie s určitosťou povedať, kde to všetko smeruje. Na svete je vyše 6 miliárd ľudí. Každý jeden človek stále na niečo myslí, má svoje predstavy a túžby. Je to nepretržitý veľtok myšlienok, ktorý spoločne vytvára globálny myšlienkový svet. Ľudia sa po narodení ocitnú v tejto myšlienkovej rieke života, po ktorej si bezstarostne plávajú v pomyselnom člne. Všetci okolo pokojne plávajú približne rovnakou rýchlosťou, každý však so svojim vlastným zámerom a cieľom. Pri pohľade zhora to vyzerá ako jedno obrovské mravenisko, kde je jeden nekonečný pohyb všetkého a každého.
Po čase si niektorí jednotlivci zrazu pomyslia: „Prečo tak pomaly plávame? Musíme to nejako urýchliť!“ Zoberú veslá, začnú čo najrýchlejšie veslovať a snažia sa ostatných predbehnúť. Vrážajú do druhých a postupne zapríčiňujú rôzne nehody už nielen sebe, ale aj ostatným. Niektorí dokonca otočia čln a začnú veslovať proti prúdu. To zapríčiní, že ešte častejšie a agresívnejšie vrážajú do ostatných ľudí. Takýmto správaním spôsobujú ešte vážnejšie havárie. Prejavuje sa to hlavne rozvratom rodín, zhoršenými vzťahmi, úrazmi a chorobami. Na veslovanie proti prúdu však musia vynaložiť oveľa viac síl, ako pri pokojnom plynutí. Po určitom čase sa unavia a silný prúd rieky života ich opäť zoberie so sebou. Keď niektorí pochopia nezmyselnosť takého konania, zväčša už majú ďaleko po päťdesiatke. V tomto veku už pochopili, že na začiatok si stačí zadať nejaký konkrétny cieľ a nechať sa prirodzene a pokojne unášať po prúde.
Teraz už vedia, že život po nás chce len to, aby sme spoznávali jeho prejavy a dodržiavali jeho zákonitosti a pravidlá. K spokojnosti človeka potom stačí len vybrať si nejaký cieľ a udržiavať ním vytýčený smer. Je pravda, že miestami potrebujeme korigovať plavbu, keď je to nevyhnutné. Život nám pravidelne pripravuje rôzne prekážky, ale tie sa dajú s vynaložením námahy a snahy prekonať. Robí to preto, aby sme sa obrúsili a zosilneli. Niekedy sa musíme na chvíľu zastaviť alebo prekážku celkom obísť. Občas musíme prehodnotiť naše smerovanie, prípadne zmeniť svoj cieľ, keď to vyžaduje situácia. Až nastane vhodná doba, vrátime sa opäť k pôvodnému cieľu. Keď si nakoniec splníme cieľ, zadáme si ďalší konkrétny cieľ. Opäť sa necháme unášať po prúde a náš pomyselný čln nás vždy spoľahlivo dopraví do cieľa. Takto si vlastne neustále zapríčiňujeme vlastný život. Sme to práve my, ktorí si vytvárajú život podľa svojej predstavy a nie okolnosti.
Nerozumieť životu a nepoznať jeho zákonitosti, to je hádam to najväčšie nešťastie ľudí od pradávna. Ľudia nadobúdajú tie najpotrebnejšie vedomosti a skúsenosti väčšinou, keď už sú v dôchodkovom veku, čiže na sklonku života. Je smutné, že svojou nerozvážnosťou a nevedomosťou počas života narobili množstvo hlúpostí a problémov nielen sebe, ale aj ostatným. Teraz, keď zostarli, dozreli a konečne rozumejú životu, často už nemajú komu odovzdať nadobudnutú múdrosť ako jednať s ľuďmi a vytvárať dobré vzťahy.
Mladí sú zahľadení do technológií a nadobúdajú dojem, že tento rýchly svet patrí teraz im. O svojich rodičoch si myslia, že nejdú s dobou a už nestíhajú. Smejú sa z toho, že starí ľudia nie sú schopní držať krok s technologickým pokrokom doby a podceňujú ich skúsenosť, rozvážnosť, opatrnosť. Je úsmevné, že sa správajú presne tak, ako ich rodičia, keď boli ešte mladí. Múdrosť hovorí: „Pomaly ďalej zájdeš.“ Nastupujúca generácia mladých sa vždy ponáhľa aj za cenu, že robí dokola tie isté chyby. Preto sa história neustále opakuje.
Keď človek zostarne, pochopí jednoduchosť a rôznorodosť života. Chápe, že všetko potrebuje svoj čas a že nič sa nedá urýchliť. Je na škodu, keď unavený a často opustený umiera bez toho, aby svoje skúsenosti odovzdal ďalšej generácii. Takto to chodí z pokolenia na pokolenie a história len potvrdzuje, že sa ako ľudstvo nechceme poučiť z chýb minulých generácií.
Nemali by sme zabúdať, že najdôležitejšie poznanie pre ľudí je pochopiť zákonitosti života a fungovanie jeho prejavov. Život potrebuje k svojmu rozvoju nielen múdrosť, ale aj dravosť a dynamiku. Ideálne je spojiť múdrosť starých rodičov s vedomosťami ich detí a energiou vnukov. Úplne najlepšie by bolo, keby sme sa toto dôležité poznanie dozvedeli ešte ako mladí. V čase, keď máme ten úžasný život ešte len pred sebou a chystáme sa vyraziť do života. Preto by sme sa mali najskôr začať učiť tie najdôležitejšie vedomosti o živote od starých rodičov a rodičov. Teraz na začiatku najviac potrebujeme získať cenné skúsenosti a ich životnú múdrosť. Nebuďme namyslení a začnime sa s nimi viac rozprávať o živote. V prvom rade by sme sa mali začať učiť umeniu pozorne vnímať a počúvať. Potom získané poznanie dokážeme efektívne využívať v praxi a ďalej rozvíjať. Neskôr ho obohatíme o naše vlastné skúsenosti a napokon toto nové poznanie odovzdáme nasledujúcej generácii. Takýmto spôsobom bude zaistená kontinuita a prelínanie poznania jednotlivých generácií. To by mohlo zabezpečí neustály rozvoj nášho života, ale aj celej spoločnosti. Odovzdané poznanie života a jeho prejavov by nám umožnilo zbaviť sa množstva zbytočných havárií a ľudského nešťastia. Je to len také premýšľanie o živote a snaha o jednu z ciest, ako dosiahnuť spokojnejší a zmysluplnejší život. Skúste o tom porozmýšľať.
