Každá rodina má svoju vlastnú filozofiu a tak sa škola stáva miestom na prvú konfrontáciu rozličných svetonázorov. Cez prestávky si silnejší presadzujú svoje názory násilím. Robia len to, čo vidia doma, kde trávia väčšinu času. Takto sa hlavne negatívne návyky, agresivita a vulgárnosť prenášajú do výchovy všetkých detí. Po škole idú domov a tam je úplne iný poriadok ako v škole. Ak rodičia učia doma malé dieťa klamať a biť sa, tak to bude robiť aj v škole. Deti sa každý deň ocitajú v dvoch zásadne rozdielnych prostrediach. Ukazuje sa, že je zbytočné trestať deti v škole za ich negatívne návyky získavané výchovou z domu. Doma zasa trestáme deti za nesplnené úlohy a nezískané návyky zo školy. Výsledkom takého správania je, že niektoré deti si voči škole nedokážu nájsť správny vzťah. Niekedy dokonca získavajú voči nej averziu. V takomto prípade sa stáva úplne smiešne, že nerovnakí žiaci majú pred sebou rovnaké učebné osnovy a rovnaký čas na zvládnutie predpísaného učiva.
Podľa môjho názoru prvým problémom súčasného vzdelávacieho systému je, že je odtrhnutý od praktického života. Nemá vybudované skutočné filozofické základy, na ktorých by dokázal ďalej rozvíjať osobnosť človeka. Rozdielne chápanie základných hodnôt sa prejavuje v nepredvídateľnom správaní detí. Výchova je veľmi silný fenomén, ktorý formuje naše návyky. Získané návyky z detstva nás sprevádzajú po celý život. Súčasná škola neponúka pre deti príťažlivé hodnoty a nedokáže ani odhaliť rozdiely v poznaní detí. A tak sa školský systém aspoň zameriava na zapamätanie si množstva encyklopedických a odborných vedomostí. Obľúbené pravidlo školy je : „Kto slepo poslúcha a dokáže všetko naučiť, ten je najlepší študent.“ Preto na stredných školách patria dievčatá medzi najlepších študentov. Nie je dôležité, či tomu aj rozumejú alebo či to vedia použiť v praxi. To už nikto nesleduje. Starý socialistický systém ešte stále zakrýva veľa vecí, ako sú nezmyselné memorovanie, protekcia, opisovanie písomiek a našepkávanie. To spôsobuje, že dochádza k masovému klamaniu pri kontrole nadobudnutých vedomostí. „Čo sa za mlada naučíš, na staré kolená akoby si našiel.“ Preto môžu skončiť s dobrým vysvedčením aj študenti, ktorí našli spôsob ako obísť skúšky. Tu ešte stále platí starý zákon školy a to je najväčšia slabina školského systému. Takto naivne „vyzbrojení“ absolventi sa potom márne snažia presadiť v skutočnom živote. Tam platí zákon farmy, čiže: „ Ukáž, čo vieš.“ V praktickom živote sa nedá neustále vyhovárať, klamať, opisovať ani našepkávať.
Druhý slabý bod nášho socialistického školstva vidím v tom, že tempo vyučovania a množstvo učiva sa stále prispôsobuje tým najslabším a najpomalším jednotlivcom. Školský systém brzdí rozvoj najnadanejších študentov a obmedzuje ich v prirodzenom raste. Priznajme si konečne, že majú „naviac“ a my ich nasilu zatlačujeme do rokmi zabehnutého systému. Zažil som to na vlastnej koži, keď som sa nudil a druhí nestíhali. Preto sa často z talentovaných a výnimočných po čase stávajú otrávení a priemerní. To je zabíjanie talentov za živa. Potom sa nečudujme, že najlepší študenti nám odchádzajú do zahraničia, kde si ich vážia a dostávajú výnimočné podmienky pre rozvoj. Skutočné talenty sa všade vo svete zámerne vyhľadávajú a rozvíjajú. Aj v praktickom živote udávajú smer vývoja spoločnosti prirodzení vodcovia a najlepší jednotlivci z odborov. Tak prečo to neakceptujeme a nerozvíjame už v školách? Výsledkom nášho univerzálneho vzdelávania je, že dvaja absolventi majú rovnaké vzdelanie, ale rôzne schopnosti. Ten rozdiel sa ukáže až v praxi, kde sa dokážu presadiť len ľudia s prirodzenými schopnosťami. Podľa mňa v živote platí, že samotné teoretické vedomosti sú nám k ničomu, ak ich nevieme využiť v praxi. Často sa stáva, že mnohí najlepší študenti na škole sa nevedia presadiť v normálnom živote. Naopak, priemerní študenti dosahujú lepšie uplatnenie v živote. Prečo? Lebo tie dôležité veci pre život ich naučili doma.
Tretí závažný problém vidím v tom, že naše školstvo sa stále zameriava hlavne na prípravu nesamostatných zamestnancov. Rovnako ako za socializmu vytvára všeobecne vzdelaných ľudí úplne závislých na práci pre veľkých zamestnávateľov. Čerství absolventi škôl sú ako taký univerzálny lacný polotovar na ďalšie spracovanie. Nadnárodné firmy si potom z veľkoskladu (úrad práce) lacných pracovných síl vyberajú ľudí podľa zásady: „Po spotrebovaní odhodiť!“ Potrebné odborné vedomosti, zručnosti a prax dostávajú až od svojich zamestnávateľov. Štátne školstvo je vo svojej podstate ešte stále veľkovýrobňa nesamostatných a závislých zamestnancov, ktorí len čakajú na objednávku nadnárodných spoločností. Prednášam finančnú gramotnosť na Obchodnej akadémii v Pezinku. Na otázku: „ Aký je váš životný cieľ?“, mi 95% maturantov odpovedalo: „Chcem dokončiť školu a nájsť si zamestnanie.“ Slovensko sa stalo liahňou vzdelaných, lacných a spoľahlivých zamestnancov. Postupne sa stávame veľkou výrobnou halou pre nadnárodné spoločnosti prevažne z automobilového priemyslu. Tieto len využívajú podporné stimuly a daňové úľavy vlády. Lámem si hlavu, že čo bude s našimi úzko špecializovanými zamestnancami, keď veľké firmy odídu ďalej na východ, len čo im výhody od štátu skončia?
Posledný a ten najväčší problém nášho školstva vidím v tom, že doteraz chýba na stredných a vysokých školách vzdelávanie v podnikaní. Pripomínam, že už vyše 23 rokov žijeme v kapitalizme a to je jedna celá generácia. Základný pilier každej rozvinutej kapitalistickej spoločnosti tvoria nezávislí živnostníci, samostatní malí a strední podnikatelia. Naše univerzálne školstvo však akoby zaspalo dobu, a tak mladí ľudia ešte stále študujú niečo, čo nebudú nikdy využívať v praxi. Dostávajú všeobecné vedomosti a pritom celý svet sa úzko špecializuje. Základné vedomosti o podnikaní by sa mali stať súčasťou vzdelávacieho procesu na všetkých stredných a vysokých školách. Mladí ľudia sa prirodzene boja podnikať, lebo nemajú potrebné vedomosti a zručnosti. Preto by sme mali dať rovnakú šancu na podnikanie každému študentovi už počas školy. Kto iný ako štát by mal pomáhať mladým ľuďom pri začiatkoch podnikania. Nech aj oni dostanú tie isté výhody a podmienky ako majú zahraniční investori!!! Verím, že máme veľa mladých šikovných a talentovaných ľudí, ktorí len čakajú na svoju šancu. Namiesto, aby sme podporovali vlastných a chudobných, tak zbytočne napchávame cudzích a bohatých. Dajme našim deťom konečne poriadne vzdelanie a príležitosť. Umožnime im, aby sa ako absolventi sami slobodne rozhodovali, či sa zamestnajú v zahraničí alebo začnú podnikať doma a vytvárať pracovné miesta pre ostatných. Budúcnosť každého národa je v príprave mladých ľudí na život. „Ako si ustelieme, tak budeme spať.“
