Nedávno sa skončili letné olympijské hry v Londýne. Mali sme možnosť vidieť tých najlepších športovcov sveta. Keby pravidelne netrénovali, nedokázali by zo seba vydať také majstrovstvo. Niektoré činnosti vo futbale ako spracovanie lopty, herné situácie, bránenie telom a pohyb majú zautomatizované tak, že o tom nemusia rozmýšľať. To všetko majú perfektne natrénované. Keď vypadne niekto z tréningového procesu kvôli zraneniu, tak mu návrat do formy trvá aj niekoľko týždňov. Po ročnej absencii sa niektorí už nedokážu vrátiť a s vrcholovým športom končia. Tréning ich udržiava v kondícii na podávanie kvalitného výkonu. Teoreticky sú všetci rovnako dobre pripravení, ale tréningy (prístup a kvalita) rozhodujú o ich nasadení do hry. Tí najlepší trénujú niektoré cviky aj po oficiálnom tréningu. Kto prestane trénovať, končí s profesionálnym športom.
Naše školstvo akoby tieto fakty úmyselne ignorovalo. Pritom trh si žiada výhradne ľudí s praxou. Študenti sa učia masovo v prednáškových sálach v kamenných školách. Všetci majú predpísané rovnaké množstvo a tempo učenia aj napriek tomu, že sme každý iní a máme odlišné talentové dispozície a schopnosti. Niektorí „nestíhajú“ a druhí sa nudia. Koľkí študenti už prespali prednášku, ako hlavný zdroj vedomostí? V dobe internetu je to číre plytvanie potenciálom a časom človeka. Teoretické vedomosti sa rýchlo zabúdajú, ak sa pravidelne neopakujú. Takíto študenti nemajú na trhu práce žiadnu cenu a preto sú často odkázaní na menej kvalifikovanú manuálnu prácu v zahraničí. Je to smutné, keď po čase skonštatujú, že najvýkonnejšie roky premárnili v školských laviciach. Najlepšie opakovanie teórie je formou pravidelných cvičení a tréningov. Takýmto spôsobom sa tieto vedomosti natrvalo vryjú do našej pamäte. Hovorí sa, že : „Čo sa za mladi naučíš, na staré kolená akoby si našiel“. Toto príslovie malo na mysli učenie formou tréningu, ktoré má dlhodobé účinky. Ja som sa napríklad za mladi naučil hrať stolný tenis. Základné údery mám tak natrénované, že ani po desiatkach rokov som ich nezabudol. Aj dnes hrám približne na tej úrovni ako v pätnástich rokoch.
To, čo sa raz poriadne naučíš, ti zostane na celý život. Lenže život, to je neustála zmena. A tak sa musíme stále učiť niečo nové. Takto sa vlastne stále rozvíjame a napredujeme. Tieto základné princípy vzdelávania sme zakomponovali do modelu našej Akadémie. Vytvorili sme systém vzdelávania, kde majú svoje miesto teória, tréningy aj prax. Prešli sme na individuálnu formu učenia - e-learning s možnosťou konzultácie a okamžitej spätnej väzby. Každý študent si zvolí svoje tempo a posúva sa dopredu podľa chute, času a schopností. Teóriu si študuje doma. Ďalej si ju osvojuje pravidelnými tréningami a konzultáciami s trénerom. Potom si tieto natrénované vedomosti a zručnosti vyskúša v praxi pod dozorom trénera. Získané skúsenosti bude neskôr využívať v samostatnej praxi. Výsledky z praxe zatiaľ ukazujú, že je to správna cesta. Aby absolvent nevyšiel z tréningu, bude naďalej odovzdávať svoje skúsenosti ďalším nádejným študentom, ale už ako tréner. Je to úplne prirodzené rozširovanie procesu kontinuálneho vzdelávania, tréningu a praxe. Len ten, kto sa niečo naučí, môže to ďalej učiť ostatných a sám sa tak udržiava v kondícii. To je prirodzený rytmus života.