Sebectvo je to, keď človek slobodne realizuje svoje myšlienky, teda žije „svoj vlastný“ život! Každý z nás je tu preto, aby myslel, slobodne sa rozhodoval, realizoval a prežil, čo má prežiť, a získal tak vlastné potrebné skúsenosti. Každý je tu sám za seba. Ak nebudeme nasledovať svoje myšlienky a pocity, svoju predstavu o sebe, nezískame jedinú vlastnú skúsenosť. Získame len trpké poznanie, aké to je, keď človek nežije vlastný život. Stačí nám to zažiť raz, netreba to však opakovať stále. Potom sa z nás stávajú novodobí otroci, ktorí robia len to, čo sa im prikáže.
Ak sa rozhodnete vymaniť z tohto otroctva, mnohí ľudia začnú kričať, že ste zlí. A to len preto, že za nich viac nechcete „žiť ich život“. A spoločnosť (mimo iné je reprezentovaná určitou vybranou hŕstkou ľudí, ktorí sa stále menia) im to potvrdí. Prečo to robia? Pretože spoločnosť by zanikla, keby sa ľudia mohli slobodne vyvíjať. Prvé, na čo by prišiel taký človek je to, že žiadnu spoločnosť k svojmu životu nepotrebuje. Spoločnosť preto preddefinovala, čo je dobré a čo zlé. Na to si vytvára každá spoločnosť svoje vlastné spoločenské normy, morálku, pravidlá, tradície, zvyky, zákony... Týmito prostriedkami potom núti ľudí „byť dobrými“ (samozrejme, pre ňu), bez ohľadu na ich názor, chcenie, vlastnú skúsenosť, zmysel ich života.
My ľudia radi myslíme jeden na druhého, ale hlavne „za druhého“. Z toho vyplýva, že často žijeme to, čo si niekto vymyslí. Ak nie, tak sme sebci. Dokonca aj medzi partnermi dochádza ku obyčajnému výmennému obchodu, pretože niekto myslí za nás, núti nás prežívať to, čo chce on a naopak. Takýmto spôsobom sa nemôžeme vyvíjať, nemôžeme sa spoznať, pretože neustále žijeme cudzie myšlienky.
Ak sa chcete slobodne vyvíjať, musíte myslieť v prvom rade na seba! Neustále!!! Pretože nikto iný na vás myslieť nebude. Nikoho nezaujíma, či sa ten druhý vyvíja. Každý myslí hlavne na seba. Ktokoľvek má nejaký vlastný cieľ, chce niečo v živote dosiahnuť, nedostáva podporu spoločnosti, práve naopak. Keď takýto človek ďalej trvá na svojom, vyhlásia ho za sebca. Kričia: „On nechce byť jedným z nás, myslí si, že je niečo extra!“ Samozrejme, ľudia mu potom začnú klásť prekážky a znepríjemňovať život, lebo „sebci“ nie sú v kurze.
Ak chcete byť pre niekoho prospešní, musíte byť najskôr absolútni sebci. Najprv musíte tvrdo pracovať na sebe, niečo sa naučiť, vyskúšať si to v praxi podľa vášho vlastného uváženia. Ako chcete niekomu pomáhať, ak si neviete sami pomôcť? Nikomu nepomôžete tým, že budete zaňho niečo robiť alebo dokonca zaňho žiť. Tým mu len uškodíte. Najskôr si potrebujete potvrdiť, že to sami dokážete. Až potom budete schopní ukázať druhým, že to dokážu tak dobre ako vy. Tá pravá pomoc je osobný príklad. Je to jediný prirodzený spôsob, ktorý nikdy neodmietneme. Len cesta slobodného rozhodnutia a tvorivosti zaručuje vývoj človeka a celej spoločnosti.
