Hlavným cieľom ľudí je spoznávať život. Každý sa nachádzame na inom stupni tohto poznania. Pravda je naše poznanie o živote. Je to, čo nás oslobodzuje. Všetky nejasnosti, pochybnosti a strachy okamžite zmiznú, ak človek objaví svoju pravdu. Každý človek je jedinečný a preto každý musí mať svoju pravdu. Svoju pravdu môžete spoznať tak, že sa sústredíte na to, čo vás napadlo ako prvé. Prvá myšlienka je tá, čo ide rovno z podvedomia. Obsahuje všetko poznanie o nás, našom myslení a živote. To je tá naša skutočná pravda!!!
Túto pravdu musíme preskúmať, pretože je výsledkom nášho celého života. Je súčasť našej výchovy a všetkého, čo nás naučili predkovia. Musíme preskúmať aj naše skúsenosti, pochádzajúce veľakrát z nesprávneho myslenia našich otcov a dedov. Aj naša logika a pocity sú manipulovateľné. Musíme zistiť, či pocity a myšlienky sú naše vlastné a či náhodou nemyslíme a necítime zo zvyku.
Odpoveď, že takto to je a vždy to tak bolo, je úplne scestná. Čo platilo včera, nemusí platiť dnes. Ľudia, ktorí od nás vyžadujú rovnakú pravdu dnes, tak ako predtým v minulosti, sú pravdepodobne mimo realitu. Takíto notorickí hlásatelia svojich večných právd by sa mali liečiť. Akceptovať ich požiadavky by znamenalo zabaliť svoj život presne tak, ako to urobili oni. Presadzovanie jednej a tej istej pravdy a netolerantnosť voči novým myšlienkam je vždy proti vývoju ľudstva. Lipnutie na tej istej pravde dokola je prejav spiatočníctva, ktoré sa stáva často zdrojom terorizmu a anarchie. Odvolávanie sa na všeobecnú pravdu iba poukazuje na otrocky prevzaté presvedčenia a názory z minulosti.
Pri hľadaní pravdy vychádzame z vlastných vedomostí a schopností vnímať realitu v pohybe. Kto nepozná pravdu o sebe, nemôže sa zmeniť, pretože nevie s čím pracuje!!! Prejavom pravdy je rovnováha. Pravda je štartovacia čiara pre vytváranie našej vlastnej skúsenosti. Každá myšlienka, ktorá nás napadne, slovo, ktoré započujeme, čin, ktorý zaznamenáme, narušuje túto rovnováhu. My túto myšlienku, slovo alebo čin interpretujeme alebo zaujmeme k nim nejaké stanovisko. Naša reakcia naruší pôvodnú rovnováhu. Takto neustále pretvárame sami seba, a tým meníme aj našu pravdu. To nás stavia do role tvorcu.
Nachádzame sa v relatívnom svete a jediná istota, čo máme, je zmena. Takmer všetci máme v sebe zakorenený odpor k zmenám. Väčšina si ani nevšimne, že dostáva na každom kroku možnosť sa zmeniť. Všetko je v pohybe, vyvíja sa, mení, vrátane človeka. S každou novou myšlienkou prichádza nové rozhodnutie a tak sa nenápadne meníme. S každým novým rozhodnutím vytvárame svoje nové Ja. Z toho vyplýva, že aj náš pohľad na svet a naša pravda sa neustále menia. Je to úplne normálne a prirodzené. Preto by sme mali byť oveľa citlivejší pri prijímaní a hodnotení rozličných právd ostatných ľudí.
