Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(3)
Ľudskosť sa vraj prejavuje v citoch,
potrebuješ však plačky,
aby ti ich predviedli.
Hráš sa na nevinného
a pritom si
štetka a pasák vlastného života.
Stroj.
Požívaš a vylučuješ.
Spíš a bdieš.
Čo ešte? Čo ešte?!
Čo si dnes spoznal, ochutnal, počul?
Čoho si sa dotýkal?
Tá duša, ktorou sa chváliš, kde je?
Sám si ju nepocítil, úbohý prízrak vlastných snov,
nočná mora v životnej veľkosti.
Poznáš všetky slová zo Slovníka cudzích slov,
ale význam jednoduchého
‚prosím' a ‚ďakujem'
ti unikol.
Tu si, tu si,
empirická skutočnosť,
ale básnici z núdze
zametajú ulice
a čítajú odhodené noviny
do konca.
Dokonca
aj rebrík z vlasov je pevnejší
než tvoje takzvané inteligentné ja.
