Osobnosť „je individuální spojení biologických, psychologických a sociálních aspektů každého jedince. Je utvářena ve vztazích mezi lidmi, prostředím a společností. Osobnost se vždy projevuje jako celek. Osobnost je soustavou vlastností, charakterizujících celistvou individualitu konkrétního člověka, zaměřeného na realizaci životních cílů a rozvinutí svých potencialit."4
Empatia je „schopnosť vcítiť sa do pocitov druhého človeka, základom je komunikácia pred tým. Empatiu získavame nerodíme sa s ňou."1
Tézy humanistickej psychológie sú „človek je slobodná bytosť, potencionality, ktoré má je potrebné odhaliť, je schopný osobného rastu a sebarealizácie vo vhodných podmienkach, bezprostredná skúsenosť a aktuálne prežívanie sú pre rozvoj Ja podstatné."2
Asertívny človek "dokáže presne a jasne definovať, o čo mu ide, ako situáciu vidí, čo si o nej myslí a ako ju prežíva. Má pozitívny postoj k druhým ľuďom a primerané sebavedomie. Celou svojou bytosťou hovorí, že vie, že jeho požiadavka je oprávnená a splniteľná a druhá strana je podľa nej korektná a nemá iný záujem ako veci kladne vyriešiť. Správa sa primerane sebaisto, vie načúvať druhým a pristúpiť na kompromis. Je schopný zmeniť svoj názor pod tlakom argumentov. Pretože považuje ostatných ľudí za dobrých, nie je mu trápne požiadať ich o láskavosť alebo ju poskytnúť.
Asertívne vystupovanie je kľudné, človek celkovo pôsobí uvoľneným dojmom - teda ako jeho slovný, tak mimoslovný prejav je bez akéhokoľvek napätia, tenzie. Reč je primerane hlasná, zrozumiteľná, tempo reči je rovnomerné. Očný kontakt je priamy. Asertivne konajúci človek vytvára okolo seba pohodu. Srší z neho istota i preto, že sa dobre orientuje v sociálnej situácii. Dokáže rozpoznať a ubrániť sa manipulácii. Rešpektuje morálne zásady do tej miery, že čo je nemorálne, nepovažuje za asertívne." 3
Kompromis je „vzájomné vyrovnanie strednou cestou alebo dohoda na základe vzájomných obojstranných ústupkov".6
Predsudky sú „forma agresie systematicky zameraná proti členom určitej etnickej alebo kultúrnej skupiny = fixovaný, vopred sformovaný postoj k nejakému objektu, prejavujúci sa bez ohľadu
na individualitu alebo povahu tohto objektu. Môže byť pozitívny aj negatívny. Z predpojatých postojov môžu vzniknúť extrémne formy správania."5
Ruky hore, kto si o sebe myslí, že je empatický, nemá predsudky, robí kompromisy, je asertívny a humanista.
Ruky hore, komu je zle keď sa dozvie o deťoch v krajinách tretieho sveta, ktoré v podstate zadarmo a celý deň poslušne vyrábajú tovar predávaný u nás.
Ruky hore, kto by si chcel adoptovať všetky hladujúce deti sveta.
Ruky hore, kto bol v Indii, videl dokument, film alebo iným spôsobom sa dozvedel o tom ako vyššie kasty ignorujú nižšie kasty, lebo s osudom sa neradno zahrávať.
Ruky hore, kto chce, aby bol Kony čo najskôr chytený a potrestaný.
Ruky hore, kto vehementne zastáva názor, že naše Rómske deti si nezaslúžia vzdelanie.
Ruky hore, kto má strach, že ak sa niečo nezmení, tak bude horšie ako teraz?
Použité citácie:
Texty z psychológie, Tichomír Kotek, I. Časť
Technická univerzita, ZS 2006/2007, Psychológia
http://psychologia.studentske.eu/2008/09/stereotypy-predsudky-zmena-predsudkov.html
http://www.psychologia.sk/portal/index.php?pojem=Kompromis