Rozhovor človeka, ktorého život sa skončil s človekom, ktorý ten

-Ahoooj!!!! Nevidela som ťa sto rokov! Ako žiješ?-Ahoj. Po starom. Do roboty, domov, do roboty, domov...-Hm.-A ty?-Ja? Akurát s priateľom plánujeme dovolenku do Japonska. Chodíme behať, trénujeme na maratón a fotím ako divá. Som sa prihlásila na kurz, nech sa niečo naučím. Veselo. -Hm. Do Japonska? To vás ako napadlo?-Vždy sme tam chceli ísť, konečne si plníme sen. -Ja by som tiež išla. -A čo nejdeš?-Čo ja viem? A s kým?-S tvojím priateľom. -Ten by tak akurát išiel. -Prečo nie? Sa ho spýtaj. -On je vkuse unavený, robota ho vyčerpáva. -Nech ju zmení.-A čo by robil?-Čojaviem? Niečo čo by ho bavilo...-Futbal.-No vidíš. -Hej, za to, že sedí pred telkou mu nikto nič nedá. -Ty počuj, musím ešte ísť do knižnice, potom idem do kina. Nechceš ísť so mnou? Pozrieme film, sadneme, pokecáme...-Čojaviem? V kine som už nebola ani nepamätám.-Poď so mnou do knižnice a rozhodneš sa.-Asi skôr pôjdem domov, som taká celá nejaká zničená.-Aha, tak dobre. Tak sa maj.-Hej, aj ty.