Ja som ich začala vnímať pred troma rokmi. Som síce trnavák tak isto ako oni, ale keďže som sa o tento žáner hudby nikdy nezaujímala, netušila som, že existujú. Až kým mi môj životný osud neskrížil jeden z ich členov. Vzal ma prvýkrát na koncert. Povedala som si - prečo nie, aspoň zistím, o čo vlastne ide. Sedím v druhej rade a čakám napríklad aj na to, kam si sadne bubeník, keď tu nemá nástroje, kam si zapojí gitarista gitaru a hlavne, do čoho budú spievať, keď tu nie sú žiadne mikrofóny. Hm, nevadí, aspoň bude sranda, keď zistia, že im chýba vybavenie. Ale nič také sa nekonalo. Prišli krásne zladení, venovali publiku more úsmevov, nahodil sa tón, nadýchli sa a už to išlo. Hodinu som mala otvorené ústa a vnímala každý tón, ktorý sa mi dostával do uší. Nemám síce absolútny sluch, skôr absolútny hluch, ale ani to mi nezabránilo, aby som si to maximálne vychutnávala. Spievali gospelové pesničky, slaďáky i rytmickejšie skladby. Bolo úžasné zistiť, že aj taký Beatles či Sting sa dajú zaspievať bez doprovodu gitary alebo klávesov a pritom tak zaujímavo. Potlesky boli dlhé, niekedy som sebecky chcela, aby už skončili a mohla som počúvať ďalšiu pieseň.
Neviem, koľko múch mi počas toho koncertu vletelo do úst, ani to, koľkým som počas aplauzu medzi dlaňami nechtiac skrátila život. Viem len jedno - Lucka, Saši, Beatka, Katka (Andrejka), Marcel, Papá, Andrej a Noel - ste úžasní ľudia, na ktorých sa vždy veľmi teším. Nielen ako na spevákov, ale i ako na ľudí, s ktorými voľné chvíle ubehnú tak rýchlo ako vaše koncerty. A to len preto, že človek pri vás načerpáva veľmi veľa pozitívnej energie.
