V tú noc zaspávala nechtiac sama. Podvedome cítila, že niečo nie je v poriadku, ale snažila sa tomu nepripisovať veľký význam. Až dovtedy, keď bola polnoc a on stále nebol doma. Mobil nedvíhal, nikto z rodiny ani z jeho kamarátov ho nevidel, nikomu sa neozval. Kde len môže byť? Vždy dal predsa vedieť. Nevydržala to čakanie, preto sa obliekla a išla ho hľadať. Zrazu ju nohy zatiahli tam, kde obvykle nechodieva. Na ulicu, kde stálo jeho auto. Šťastne sa rozbehla za ním. Ale ..... v aute síce je, vidí ho na vlastné oči, ale prečo nič nehovorí? Prečo sa nehýbe? Pretože srdce zlyhalo. Mladé srdce 32 ročného muža, ktorý mal celý život pred sebou.
Zrazu zostala sama, bez neho. Bez človeka, ktorého celým srdcom milovala. A bez človeka, ktorého musela chrániť aj po jeho smrti. Prečo si všetci myslia, že si siahol na život sám? Prečo ľudia rozprávajú, že drogoval? Pretože „jedna pani povedala". Pretože asi nikoho nenapadlo, že aj mladý človek môže mať choré srdce.
Nemohla zostať bývať v dome, ktorý spoločne rok budovali. Spomienky sú príliš živé. Všade ho vidí, všade ho cíti. Balí sa a s uplakanými očami i srdcom odchádza k rodičom. Možno rodičovská láska pomôže zmierniť bolesť, ktorá jej prebodáva srdce. Denne však navštevuje jeho hrob a pýta sa: prečo ty, keď sme mali pred sebou ešte toľko krásnych chvíľ?! Prečo ty, keď sme sa tak moc milovali?! Kto ma objíme, keď mi bude smutno, kto mi dá pusu, aby som mala krásny deň?! Potrebujem ťa, vráť sa!
Vráti sa už len v jej spomienkach, v jej srdci. Bude tam navždy. A možno raz, keď si na neho spomenie, nebude mať smutné oči zaliate slzami. Možno sa raz usmeje, pretože bude vedieť, že on je pri nej a chráni si ju. Odtiaľ z výšky.
