A zrazu to vidím - ježko na ceste! Preboha! Veď ho zrazia okoloidúce autá! Sledujem, ako pobehuje z jednej strany cesty na druhú, ako sa vyhýba autám. Zapnem Arnyho na vodítko a utekáme spolu zachrániť ďalší zvierací život. Samozrejme, že som si neodpustila výkriky na tie autá: „Pozoooor, je tam ježkoooo!!!" Ľudia v parku sa zastavili a pozerali na moje teatrálne predstavenie, ale autá na mňa vôbec nereagovali. Utekali sme ako s vetrom o preteky. Musím uznať, že nebyť Arnyho, tak bežím oveľa pomalšie, ale ten pes mal toľko sily, že som niekedy mala pocit letu a nie behu. V podstate mi to vyhovovalo, aspoň budeme čo najskôr pri ježkovi.
Ale ako sa tak približujeme, ježko sa nejako na tej ceste zväčšuje. Žeby to nebol ježko, ale ranená mačka? To je jedno, treba to zachrániť. Takže utekáme čo najbližšie, aby som to zviera mohla identifikovať a hlavne dostať do bezpečia.
A potom to príde. Šok - sakra, veď to nie je ježko, ani zranená mačka..........je to praobyčajná igelitka Lidl, ktorá lietala z jednej strany cesty na druhú podľa toho, ako fúkal vietor! A ja som ju bežala zachrániť - úbohú potrhanú igelitku. Keby to tak bol aspon Hugo Boss, možno by som si ju aj nechala. Ale Lidl?
Nevadí, zamávala som obecenstvu, ktorí stále nechápali, čo robím, pochválila Arnošta za skvelý bežecký výkon a išla domov. Aspoň s dobrým pocitom, že som si zabehala. Veď čo iné mi aj ostávalo.
