Téma zavádzania dane z finančných transakcií vyvolala počas predchádzajúcich mesiacov značný rozruch. Daň sa mala podľa prvých správ zavádzať tak pre fyzické, ako aj pre právnické osoby. Podľa súčasnej komunikácie ministra financií Kamenického, sa daň bude vzťahovať výhradne na právnické osoby a živnostníkov ("fyzické osoby podnikateľov"). Daň bola opakovane prirovnávaná k maďarskej dani z bankových prevodov, kde je takáto daň zavedená už vyše dekádu a vzťahuje sa na všetky bankové prevody (s výnimkami, ako napríklad prevody pri vyplácaní sociálnych dávok) a vzťahuje sa na právnické aj fyzické osoby.
Forma, ktorú navrhuje slovenská vláda sa síce nápadne podobá na tú maďarskú, Maďarsko však nie je jedinou krajinou ktorá uplatňuje nejakú formu dane z finančných transakcií. Iba v rámci Európy nájdeme viacero veľkých ekonomík, ktoré nejakú formu dane z finančných transakcií uplatňujú, sú to napríklad Fínsko, Španielsko, Francúzsko, Veľká Británia, Švédsko či Poľsko, v minulosti sme tiež mohli pozorovať neúspešné snahy presadiť takúto daň na úrovni EÚ. Rozdiel v charaktere tejto dane medzi tou maďarskou (a zrejme čoskoro slovenskou) a ostatnými je značný. Daň z finančných transakcií sa v ostatných prípadoch aplikuje na prevody spojené s vybranými druhmi finančných nástrojov, akými sú napríklad dlhopisy, dividendy, akcie a tak podobne. V týchto prípadoch sa teda jedná o daň ktorá sa dotýka predovšetkým výrazne majetnejšej vrstvy obyvateľstva či subjektov, kedže bežní pracujúci s takýmito nástrojmi zvyčajne neprichádzajú do kontaktu. V maďarskom prípade sa táto daň dotýka každého, kto vykonáva prevody alebo si vyberá hotovosť z bankomatu. Aj keď v slovenskom prípade majú byť fyzické osoby vyňaté z tejto povinnosti, bežní ľudia pracujúci na živnosť a drobné s.r.o.čky budú zasiahnuté rovnako ako veľké subjekty. Kým teda jeden typ dane z finančných transakcií je exkluzívne zameraný na zdaňovanie finančného sektora, a tým výrazne majetných, tá karpatská rozlišuje majetkové pomery subjektov na ktoré sa vzťahuje menej dôsledne (Slovensko) až vôbec (Maďarsko). Nakoniec sa nám teda môže celkom jednoducho zdať, že daň, ktorú ide zavádzať súčasná sociálno-demokratická vláda, je menej sociálno-demokratická ako jej zahraničné varianty.
Vzhľadom na potreby konsolidácie je, samozrejme, očividné, že jediným cieľom novej dane je priniesť viac peňazí do štátnej pokladnice a nemá aj sekundárne ciele ako napríklad zamedziť, či zmierniť negatívne efekty špekulácií na trhoch ako to bolo napríklad v prípade nikdy neschválenej európskej dane z finančných transakcií. Tu sa vláda opäť rozchádza s keynesiánskym prístupom k ekonomickej politike, ktorý v podstate predstavuje sociálno-demokratický mainstream. V kombinácii so zníženou daňou z dividend, sa Slovenská sociálna demokracia, nie veľmi prekvapivo, posúva stále viac a viac doprava.
