Stručný úvod bol problematiky:
Nakoľko sa jednalo o daň, daňovník musel oznámiť správcovi dane (čiže mestu) svoj úmysel, že chce do tejto zóny vojsť. Tento nezmysel bol aj vo Všeobecne záväznom nariadení mesta Košice. Šikovní právnici mesta to pripravili a ešte šikovnejší poslanci to schválili. Daňovník má však 15 dní na zaplatenie dane.
Raz som išiel okolo hliadky Mestskej polície, ako kontrolujú, či vodič má zakúpený parkovací lístok, čiže v zmysle zákona a VZN mesta, či zaplatil daň. Tí, ktorí lístok nemali, tým hliadka MP nechala „pozdrav“.
Opýtal som sa hliadky, čo daný vodič spáchal?
MP: Nemá kúpený parkovací lístok
Ja: Ale veď má na to 15 dní, tak si počkajte, či vám peňiažky nabehnú do 15 na účet a potom ho riešte.
Naša celá debata sa točila okolo toho, že oni to kontrolujú teraz atď atď.
Na záver úplne kľudnej debaty mi samotní členovia hliadky (s malým pocitom viny) povedali túto historickú vetu: „Viem, že nekonáme v súlade so zákonom, ale ja mám na výber len z dvoch možností:
1, buď budem konať v rozpore so zákonom, ale budem plniť príkaz nadriadeného
2, alebo nebudem konať v zmysle príkazu nadriadeného a dostanem výpoveď"
Ja neobviňujem príslušníkov hliadky, lebo oni sú v celej problematike len pešiakmi na šachovnici. Mrzí ma to, že mesto to vedome robilo a vedeli o tom všetci. A všetci konali v rozpore so zákonom proti vlastným občanom, ktorí ich zvolili. A týmto sa mesto aj nezákonne obohacovalo.
Zastavil ich až protest prokuratúry na základe občianskej iniciatívy.
