Dokonca dnešný názov burzy nesie meno rodiny van Buerse, ktorá organizovala schôdzky stredovekých finančníkov. Živo si viem predstaviť čulý ruch v prístave Zwin, či Damme, kde prichádzajúce lode naložené vlnou z Anglicka a Škótska, korením a hodvábom z Východu vykladali svoj tovar. Presun námorného obchodu do konkurenčných Antverp a spolu s ním nútený odchod obchodníkov, finančníkov, či mecenášov umenia zapríčinil, že Bruggy sa stávali čoraz viac už len ich chudobným „predmestím". Mesto bolo v priebehu storočí čím ďalej opustenejšie a dokonca v roku 1850 bolo označené za najchudobnejšie v celom Belgicku. Nakoniec sa však vďaka biede a chudobe mesto zakonzervovalo ako stredoveké „mauzóleum" a dnes si odlesk ich slávnej minulosti môžeme pozrieť na vlastné oči. Historické jadro mesta podobne ako v Štokholme Gamla Stan (staré mesto) leží na ostrove. V Bruggách je však ostrov ešte viac poprepájaný jednotlivými kanálmi. Obe mestá majú aj spoločnú prezývku „Benátky severu". Je skutočne krásne nasadnúť na loďku a plaviť sa dole riekou Reie ako prúdom dejín, popod mosty, ktoré postavili hrdinovia dávnych dní a ktorých mená znejú mojim ušiam ako príbehy o legendárnych stredovekých rytieroch.
Grote markt
Námestiu dominuje veža Belfort
Bruggám srdce bije
Srdce Brúgg - námestie Grote Markt
Najlepšie je, keď dorazíte večer, pretože nočné Bruggy sú krásne vysvietené, akoby zahalené rúškom tajomstva, ktoré vy každou uličkou odkrývate. Cítite sa ako malé dieťa prvýkrát kráčajúce nepoznaným chodníčkom, ktorý vás zavedie vždy až na námestie Grote Markt. Pretože toto námestie je centrom života a cieľom každého návštevníka. Dá sa tu jednoducho potulovať a objavovať čaro miesta, alebo sa usadiť do nejakého podniku a pri čaji spoza okna sledovať ako slabé januárové slnko bojazlivo prebúdza jednotlivé budovy, ako sa ľudia k sebe túlia a mráz im pritom štípe tvár. Samotné námestie sa začalo stavať už v 10 stor. a okrem výstavných domčekov s pyramídovými fasádami a historických budov tu stojí aj dominanta celého mesta, známa veža Belfort. Pochádza z 13 stor. a dnes tak ako aj v minulosti je symbolom mesta, odzrkadľuje jeho vtedajšiu moc a prosperitu. Za vstupné 5 € najprv vystúpite po 366 schodoch, aby sa vám zato naskytol neskutočný panoramatický výhľad. Veža je svojimi 83 m najvyššou v meste. Myslím, že jej úžasná architektúra v sebe skrýva niečo, prečo som od nej nemohol odtrhnúť zrak, pričom na námestí sú aj ďalšie krásne budovy. Druhé, čo som si hneď všimol, je v strede stojaci pomník, odkazujúci na dvoch vodcov povstania z roku 1302, ktorí sa postavili na čelo revolty proti nadvláde francúzskeho kráľa Filipa IV. a majetným vrstvám. Oproti stojí ďalšia zaujímavá budova, je to provinčný súd. Klasická ukážka toho, ako boli niektoré budovy v priebehu 19 stor. prestavané do neogotického slohu, s ktorým sa experimentovalo po požiari v roku 1878.
Belfort
Lion kissing the tower
Provincný súd
centrum Grote markt
Námestie Brug
Nabažení krásnymi pohľadmi sme sa vybrali na druhé dôležité miesto v Bruggách. Je ním námestie Brug. Tu sa nachádzajú ďalšie 3 významné budovy. Pre mňa najmenej zaujímavý bol justičný palác s bielou fasádou z 18. stor. Zrak som skôr upriamil na mestskú radnicu a Baziliku Svätej Krvi. Gotická radnica pochádza z roku 1376, z čias najväčšieho rozkvetu mesta. Je teda aj jednou z najstarších budov v meste. V tom čase to bola najmonumentálnejšia stavba v celom Belgicku a Holandsku. Zaujímavosťou sú maľby na gotických oknách zobrazujúce mestá a dediny, ktoré spadali pod správu Brúgg. Bazilika je však ešte významnejšia. Viaže sa k nej legenda, ktorá hovorí, že po II. križiackej výprave jeruzalemský kráľ Baldwin III. daroval kryštálovú ampulku, údajne obsahujúcu krv Ježiša Krista ( krv, ktorú mal zachytiť Jozef z Arimatie) svojmu bratovi Dirkovi Elzaskymu, grófovi flanderskému a ten ju doniesol do Brúgg v roku 1150. Vďaka tomu sa dnes na znak verejnej úcty z Kristovho obetovania koná procesia svätej Krvi na sviatok Nanebovstúpenia Pána (9.mája). Ulice sa zaplnia ľuďmi, prosby a modlitby znejú ulicami a procesia s relikviami sa presúva po meste, ako po prvýkrát v roku 1291.
Námestie Burg s malou bazilikou svätej krvi ( v strede)
chrám Panny Márie
Od Michelangela k pivu a čokoláde
Po návšteve obvyklých miest sme sa rozhodli, že sa mestom budeme už len tak túlať. Niekoľkými uličkami sme sa dostali ku kanálu Groenerei, ktorý spĺňa úlohu križovatky. Dá sa tu totiž vybrať viacerými smermi. Pohľad naň mi však vyrazil dych. Zabudol som na všedné starosti doma a sústredil sa na jednotlivé detaily. Zaujala ma malá biela kaplnka schúlená medzi tehlovými domčekmi, dedko s klobúkom sediaci na lavičke, či pivová fľaša na zamrznutej hladine, azda odkazujúca na prebdenú piatkovú noc. V skutočnosti som vedel, že bdiem, ale bolo to ako vo sne. Snívať som neprestal ani keď sme sa dostali ku kanálu Rozenhoedkaai, snáď najkrajšieho v celých Bruggách. Odtiaľto vyrážajú viaceré turistické loďky. Nečudo, veď na pohľad, ktorý sa človeku naskytne, len tak rýchlo nezabudne. Pohľadnicová scenéria odrazov okolitých budov sa zrkadlila na jemne zamrznutej hladine, rozprávkový pohľad, keď sa harmónia prírody spojí s mestskou aglomeráciou. Na konci kanálu dominantne stojí chrám Panny Márie (Onze-Lieve-Vrouwekerk), ktorý vo svojom vnútri ukrýva vzácnu Michelangelovu sochu Madony s dieťaťom. Nazýva sa tiež Madona z Brúgg. Je to jedno z mála diel, ktoré počas majstrovho života opustili rodné Taliansko. Michelangelo ju vyhotovil približne v rokoch 1501- 1505 pre flámsku rodinu Mouscronovcov, ktorí ju umiestnili do svojej rodinnej kaplnky v chráme, kde ju ešte aj dnes môžeme vidieť. A keď sme už pri umení, v Bruggách sa dá skutočne vyžiť aj po kultúrnej stránke. Ak je čas, treba si ísť pozrieť múzeum čokolády, Diamantmuseum, Gruuthuse alebo Groeninge, kde je zbierka flámskych maliarov, medzi ktorými vyčnieva Rubensov žiak - Anthonis van Dyck!
Kanál Gronerei
Zasedený Hemingway
Rozenhoedkaai
S kultúrou sa tu však nestretnete len v múzeách, ale aj v jednotlivých baroch, pretože navštíviť Belgicko a nepiť pivo je ako ísť k moru a neokúpať sa. Veď v Belgicku varia okolo 400 variácií v 150-tich miestnych pivovaroch. Rozhodne sa mi páčila ich kultúra pitia piva. Každý druh piva má svoj vlastný pohár, buď na nôžke alebo v peknom krígli. Akonáhle sa pred nami objavili poháre, začala sa „pivná konverzácia". Odporúčam však prichystať si dostatok peňazí, pretože za chuť pív ako Hohengarden, Rodenbach, Leffe či Duvel sa platí na naše pomery dosť vysoko (3,75€). A keďže sme v Belgicku, tak okrem piva si vás získa aj neopakovateľná chuť čokolády. Doslova na každom kroku sú obchodíky s čokoládovým pokušením. Krásne naaranžované pralinky lákajú potenciálnych zákazníkov. Neodolali sme ani my. Skutočne, človek za tých pár sekúnd pomocou čokolády spôsobí explóziu chuťovým pohárikom. Za svoju vychýrenú kvalitu vďačí čokoláda zrnkám kakaa, pochádzajúcim z bývalej belgickej kolónie Konga, ktoré jej dodávajú nezameniteľnú chuť. A na záver jedna rada. Nechajte, nech sa sladká chuť praliniek neustále strieda s horkou chuťou piva. Doprajete tak pôžitok vašim zmyslom.
čokoládové výklady lákali všetky pohľady okoloidúcich
Rozen... deň
Rozen ...večer
Všade kanále a všade odrazy, ktoré vyrážali dych...
Rozprávkový Dvor Mníšok
Ulica je krásny dom...
vstúpme doň... alebo číslo 2 žije....
Okolo mesta sú postavené staré mlyny
Park Minnewater pri vlakovej stanici
