V tomto období sa v Taliansku rozvíjal humanizmus a renesancia a vo Florencii sa tieto duchovné prúdy stali hnacím motorom vznešených ľudí a ich ideí. Ľudská intelektuálna a duchovná nádhera sa tu teda naplno prejavila. Skvost Tuskánska a diamant Talianska, tak by som označil toto nádherné mestečko. My sme pristali v Pise, čo je vlakom(obojsmerný lístok 11,2 €) približne 1 hodina od Florencie "Mekky umenia". Ubytovali sme sa v hoteli Santa Monaca, vybalili sa a mysleli už na zajtrajšok, na krásne počasie a na mesto. Ráno bolo krásne, počasie sa upravilo a preto sme sa rozhodli pozrieť si mesto z vtáčej perspektívy. Najskôr sme sa poprechádzali krásnou Garden Boboli. Vstupné bolo síce 5 €, ale stálo to zato. Záhrada bola vynikajúco naprojektovaná, miestami ste sa cítili ako v Minotaurovom labyrinte, množstvo kríkových uličiek, stromov, sôch, a nakoniec krásna dlhá alej vedúca až k okrúhlej fontánke, kde si voľne plávali divé kačky, no krásna symbióza. Z parku sme sa dostali ku Palazzo Pitti, ktorý vo svojich útrobách skrýva množstvo zaujímavých umeleckých diel. My sme sa však rozhodli vrátiť sa tu neskôr a vybrali sme sa uličkami až ku kostolíku San Miniato al Monte, ktorý nám poskytol najkrajší výhľad na celú Florenciu. Išli sme pešo, preto sme sa trocha motali uličkami, ale opäť to zato stálo, ocitli sme sa zrazu ako na vidieku. Domčeky so svojimi cestičkami vedúce do záhrad plných stromov a kvetín. Naozaj úžasný výhľad. Nakoniec sme dorazili až na vrch ku kostolu, kde bol ďalší vynimočný výhľad. Bolo vidieť kontrast medzi zastavaným mestom a prírodou. Celé toto prírodné a ľudské umenie oddeľuje stredoveký Ponte vecchio s mestskými hradbami.
Z kostola sme sa po hlavnej ceste dostali na námestie piazza Michelangelo, kde nás privítala bronzová socha Dávida a jeho otrokov. Ak sa nechcete trepať až ku kostolu, výhľad odtiaľto by vám mal zaručene stačiť. Je vidieť celé mestečko ako na dlani, z lesa domčekov vyčnievajú tri dominanty mesta. Bez pochyby je to Signoria so svojou vežou, katedrála Santa Maria del Fiore so svojou kupolou a Basilica Santa Croce. Toto miesto si rozhodne obľúbite a pri ďalšej návšteve si ho isto nenecháte ujsť. Mimochodom dajú sa tu urobiť naozaj krásne fotky. Serpentínou cestičiek sme sa dostali k okrajovým častiam mesta. Stáli sme pri veži, o ktorej nám jeden Neapolčan povedal, že práve tu sa schádzajú mladí Florenťania, keď nechcú tráviť čas v meste plnom turistov. V blízkom obchode sme si nakúpili jedlo na večeru. Urobili sme si klasické talianske cestoviny- s formaggiom a pomidore. Odtiaľ sme sa cez most presunuli k piazza Santa Croce. Pred chrámom stojí Dante Alighieri, ktorý mal doslova živú tvár. Samotný chrám bol však v rekonštrukcii a to nie len z vonka, ale aj z vnútra. Preto sme si mohli pozrieť z tých významnejších iba hrobky Danteho, Vasariho, Michelangela, či Galilea, ale nevideli sme hrob Machiavelliho a slávne zvestovanie od Donatella z roku 1435. Okrem iného sa vnútri nachádza 16 veľmi zaujímavých fresiek, pretože významné rody tej doby sa tu nechávali pochovávať. V areáli sa tiež nachádza Museo dell´ Opera, kde sme si pozreli napríklad Strom života a poslednú večeru(Albero della Vita e Ultima cena ) od Taddea Gaddiho, alebo Cimabueho krucifix(Crocifisso).Odtiaľto sme sa presunuli na piazza Signoria, kde stojí Palazzo Vecchio, pred ktorým kedysi stála originálna socha Dávida. Námestie je naozaj veľmi krásne, ľudia si môžu voľne pozrieť kópie slávnych sôch, či už Michelangelovho Dávida a Únos Sabiniek, alebo Perzea s hlavou Medúzy, Achilea s mŕtvym Patroklom, alebo ďalšie iné kúsky.
Schladiť sa môžu pri Poseidónovej fontáne a najesť na jednej z nespočetných terás. My sme sa rozhodli pozrieť si ešte Galleriu dell´ Uffizi. Kto má chuť na poriadnu dávku umenia, musí toto múzeum rozhodne navštíviť. Dá sa tu vidieť nádherné Zrodenie Venuše od Botticelliho, Michelangelová Svätá rodina, alebo eroticky zvodná Venuša od Tiziana. Medzi ďalšie významné diela patria bezpochyby Raphaelove diela napr. portrét pápeža Leva X, Rubensova Battaglia, alebo maľby od Rembrandta, či Dürera. Druhé poschodie lemuje antická hala, kde je množstvo antických sôch. Medzi najzaujímavejšie považujem zobrazenie spiaceho Hermafrodita. Z múzea sme vyšli plní silných dojmov a môžeme povedať, že sme videli jednu z najlepších zbierok na svete. Ešte som zabudol, predsa sme si niečo nechali aj nabudúce a to diela Caravaggia, máme teda dôvod sa tu vrátiť:-) Poprechádzali sme sa nočným mestom, nadýchli sa nočnej atmosféry a nakoniec prešli cez Ponte vecchio, kde sme počkali na krásny západ slnka... Óóó toľká romantika mi srdce trhá. Deň sa teda chýlil ku koncu a ostalo nám už iba ľahnúť si do postele, nechať si zážitky uležať v hlave a ísť spať.
Deň II.
Cŕn cŕn už je ráno. Budík zvoní, už je 8 hodín, treba vstávať, mesto predsa čaká...Pomaličky sme sa dali do výletnej náladičky, dali menšiu svačinku zo Slovenska...mňam mňam však katka:-) Po ceste sme sa zastavili v malej kaviarničke na piccolo cafe a croasantik a už sme mohli vyraziť. Našou prvou zastávkou bolo trh, pretože Florencia je známa výrobkami z kože, nájdete tu neskutočné množstvo kožených kabeliek, búnd a hlavne opaskov, tie sa predávali snáď v každom stánku. Katka si jeden aj kúpila a zjednala to na 15 € (podľa jeho slov máme šťastie, že sme jeho prví zákazníci hahah), ale aj tak za takú cenu je to fajn, pretože jednej Nemke vedľa nás ho dával už za 30€ :-) Cez trh sme sa dostali až k Basilico Medici, známej tým, že vonkajšia fasáda nie je omietnutá a to preto, že to mal na pláne sám Michelangelo, ale akosi to nestihol, tak to také ostalo dodnes. Vnútri kostola sú taktiež známe medicijovské hrobky, napr. hrobka Lorenza de Medici, ktorú taktiež vytvoril Michelangelo. Vstupné je 6 € spolu s knižnicou, nám však stačila iba záhradka s krásnymi pomarančmi za 0 €:-). Tu sme sa rozhodli, že si ideme pozrieť Dávida, tak sme si to teda namierili rovno do galérie, kde na nás „pán veľký" už netrpezlivo čakal. Zistili sme super správu, dnes je kultúrny deň, všetky múzea sú za free, čiže super ušetrené peniažky sme neskôr premenili na pizzu:-) V múzeu sa nesmie fotiť, dozorkyne číhajú doslova na každom kroku a ich najobľúbenejšou vetou bolo „no foto please", mne sa ale predsa nejaký ten záberik podarilo urobiť, ale to až potom ako mi to raz vymazala! Viem nesmie sa to, ale čo už, asi som nepoučiteľný. Keď sa pred Vami objaví také krásne dielo ako je Dávid je nemožné mať foťák vypnutý...Chcel by som ho zachytiť z každého uhla, škoda že sa nedalo...Samotná práca je podľa mňa vrcholným sochárskym dielom majstra Michelangela, jeho dokonalé prevedenie jemných žiliek na pravej ruke, ďalej muskulatúra, no to je niečo neskutočné, doslova zapochybujete či sa to naozaj dá vytvoriť ľudskými rukami. Jeho postoj a výraz tváre nám zase hovorí o jeho vnútornom rozpoložení. Díva sa na vás, akoby si vás premeriaval, asi ako keď sa díval na Goliáša a chcel mu zdeliť „ja sa ťa nebojím kamoško". Naozaj je to klenot medzi sochárskymi dielami. Už len preto, že to je od staroveku jediná monumentálna socha, vytvorená opäť, ľudským géniom. Veď si to predstavte, vytesať tak detailne štvormetrový kolos, to dokáže iba velikán, ktorým Michelangelo skutočne bol. Okrem Dávida tu nájdeme aj jeho nedokončené diela tzv. otrokov a Madonu s Ježišom v náručí. Veľmi zaujímavé je však súsošie Únos Sabiniek, ktoré je robené pyramídovým systémom, ktorý Michelangelo používa aj pri maľbe svojich obrazoch napr. obraze Svätej rodiny. Z galérie sme to mali blízko k archeologickému múzeu, čiže niečo pre zanietencov starovekého umenia:-)
Archeologické múzeum: Bol som dosť nabudený, pretože tu malo byť viacero jedinečných kúskov ako napr. Orátor, slávna Chiméra, či známy krater Francois z etruskej hrobky vo Vulcii, len škoda, že druhé poschodie bolo zatvorené a teda krater sme nevideli a taktiež orátor sa reštauroval:-(. Jediná Chiméra si na nás počkala a veruže stála zato! Tento majstrovský kúsok bol nájdený 15.11 1553 v meste Arezzo, zhotovená bola okolo roku 360 pred Kr. Chiméra bola tvor gréckych bájí, ktorý sa stal symbolom preludu, vidiny a klamu. Bola tvorená tromi zvieratami - predná časť levom, ktorému z chrbta vyrastala hlava divej kozy a namiesto chvosta bol had, čím sa stala monštruóznym zvieraťom. Ešteže ju ten Bellerofontes zabil inak by si doteraz na nás pochutnávala:-). Všimnite si aj vyrytý nápis TINSCUIL na jeho pravej nohe, ktorý sochu interpretuje ako votívny dar etruskému božstvu Tinia. Je tam aj egyptská sekcia, ale podľa mňa nič moc. Z múzea sme sa na radu jedného Neapolčana, ktorý mimochodom veľmi dobre poznal nášho futbalistu Mareka Hamšíka odobrali do reštaurácie na chutnú pizzu. Bola to pekná ulička vedúca ku katedrále, mali sme krásny výhľad. Napapaní sme sa vybrali prezrieť baptistérium, kde sme si pozreli známu portu paradiso, ako ju pomenoval Michelangelo. V jednotlivých obrazcoch sú zobrazené udalosti zo starého zákona a výnimočné postavenie tu má stojaci Boh, ku ktorému sa utieka Eva. Hovorí sa, že práve tento výjav mal Michelangela inšpirovať pri jeho maľbe v Sixtínskej kaplnke. Ide hlavne o tzv. dotyk boží medzi Adamom a všemohúcim. Oproti nej stojí Duomo. Záujem dostať sa do vnútra bol samozrejme veľký a keď sme zbadali čo nás čaká - asi 100 Číňanov, či Kórejčanov sa tu nahrnulo, v ruke foťáky a dáždniky, vysmiati od ucha k uchu, mali sme chuť hneď to otočiť a zakričať im tutti andiamo, ale nič z toho, vystáli sme si svojich 15-20 min. a dostali sme sa tam aj my. Katedrála bola vo vnútri naozaj zaujímavá, konečne to nebolo prezdobené ako v iných katedrálach či kostoloch, jednoduchá výzdoba pri vstupe, vzdušne nadýchané klenbové steny, ktoré stavbe dodávajú väčšiu priestorovosť a nakoniec kupola, ktorá patrí medzi najväčšie kupoly vôbec. Nachádza sa tam slávna freska Danteho stvárnenia neba a pekla. Ďalší plán bol palazzo Pitti, keďže je vstupné za free, myslím, že sa patrí ponuku využiť. Palác vlastnila bohatá rodina Pittiovcov, ktorá prosperovala hlavne z obchodu a tak je palác vo vnútri zariadený neskutočne prepychovo. Na stenách sú krásne fresky, ale okrem nich je tam aj strašné množstvo obrazov. Skoro v každej miestnosti si vás premeriava 60-80 očí plných hnevu, zúfalstva či radosti. Myslím si, že človek by sa tu mal riadiť vetou „menej je niekedy viac", pretože také množstvo sa naozaj nedá obsiahnuť a ani poriadne vychutnať. Boli tu však diela takých majstrov ako Tiziano, Rafael, či Dürer. Mne osobne sa veľmi páčil aj taliansky maliar Pietro Benvenuti. Jeho skice a veľké nástenné maľby boli naozaj fascinujúce. Predovšetkým jeho mytologické výjavy, približujúce nám napr. posledné hodiny nedobytnej Tróje a ako aj posledný výdych kráľa Priama, ale zaujímavá je tiež aj bitka Kentaurov. Jedna miestnosť bola vskutku neobyčajná, všetky 4 steny zdobila maľba zobrazujúca sprievod od Jeruzalemského chrámu, cez oslavy v meste až po obetu. Na stropoch fresky, štuková výzdoba, plus obrazy, no z toho všetkého sa vám proste zatočí hlava. Čo je moc to je moc! Už sme to tam nevydržali a doslova sme ušli! Myslím, že umenia bolo naozaj dosť. Ešte sme sa chvíľu potulovali mestom, až sme nakoniec od únavy išli spokojne spať.
Deň III.
Ráno sme o 8 hod. opustili hostel a vybrali sa na nedeľňajšie trhy, kde Florenťania predávajú svoje domáce výrobky. Nájdeme tu syry, vína, ovocie, zeleninu, zaváraniny, domáce pečivo či iné dobroty. Ochutnali sme babkin domáci koláčik no za 2 € mi až tak nechutil...pekná bola babička, predávajúca košíky s kvietkami. Len veľmi neradi sme to tu opúšťali, ale čas je neúprosný a museli sme ísť na vlak. Po ceste sme ešte videli mestský maratón a super dedka, ktorý predával staré knihy a noviny. To si fotku priam pýtalo, deduško ani okom nepohol a už je naveky zvečnený:-) Presunuli sme sa vlakom do Pisy, kde sme si ešte boli pozrieť šikmú vežu a urobiť pár fotiek, pretože naposledy nám to akosi baterky nedovolili. Na záver sme si sadli do neďalekej Ristorante Antonietta, objednali si pizzu a vychutnávali posledné okamihy v Taliansku. Pri tom vychutnávaní sme však troška pozabudli na čas a potom sme museli bežať na zastávku, ktorá bola pekne ďaleko. Ako bežíme, vidíme náš autobus, zastavím ho, nastúpime a konečne si vydýchneme. V tom však zistíme, že je to opačný smer, ktorý nejde na letisko, ale z neho. Na najbližšej sme teda hneď vystúpili a našťastie išiel oproti nám bus na letisko...uff, takáto dráma na koniec, tak to veruže nemuselo byť!!! Teraz sa na tom smejem, ale vtedy, keď sme mali do odletu 40 min. a ešte stále sme boli v autobuse nám všetko jedno nebolo. No ale všetko dobre dopadlo a my sme opäť bohatší o nejaké pekné zážitky. Môžeme povedať, že Florencia je naozaj jedno z najkrajších miest v Taliansku.
