Fascinácia portugalským svetovým dedičstvom. Začal som ho vyhľadávať. Hneď po návrate z Južnej Ameriky som šiel navštíviť materské Portugalsko, kde sa moja láska iba prehĺbila. Potom nasledovala cesta do Indie a na Srí Lanku, kde portugalský národ stáročia budoval svoje nové tropické Portugalsko. Bolo nádherné ponárať sa čoraz hlbšie do ich kultúrneho dedičstva a objavovať stále nové súvislosti. A Mozambik bol prirodzene ďalší kúsok v mozaike. V mojich plánoch zohrával dôležitú úlohu. Azda najdôležitejšiu, pretože spájal Európu s Afrikou a Indiu s Arábiou. Dalším dôvodom je moja snaha kráčať v stopách Vasca de Gamu, oživiť jeho ducha na miestach, kde pôsobil. Chcel som si pozrieť Ilha do Mozambique, mesto, ktoré vzniklo vďaka tomu, že sa tam na svojej ceste do Indie zastavil. Mal iba 28 rokov, keď sa mu to podarilo a to ma inšpirovalo na túto cestu.
Budem rád, ak si pozriete týchto 25 fotografií a aspoň na chvíľu sa presuniete spolu so mnou do tejto úžasnej africkej krajiny.
MAPUTO
ILHA DO MOZAMBIQUE
Mám rád živé mestá, kde človek históriu cíti, nemusí ju ani vyhľadávať, ona sa na neho valí z každej strany. Predstavte si krásny Lisabon a celý ho teraz presuňte na malý ostrov, obklopte ho Indickým oceánom, ostrovčekmi, postavte pevnosť, domy, kostoly a kráľovský palác v typickej portugalskej architektúre. Doplňte prístav, mólo, rybárov, drevené lode dhow s natiahnutými plachtami, naplň koše rybami, trhy exotickým ovocím, ulice zaplňte Mozambičanmi, ktorí budú nosiť krásne farebné šaty. Práve ste v mysli postavili tropický Lisabon. A ten reálny čaká na Ilha do Mozambique. Predstavte si teraz malý kamenný dom v úzkej uličke a v ňom muža, najvýznamnejšieho portugalského básnika Luis Camoes, ktorý tam píše časť svojho geniálneho eposu Lusiadas. A vy ten dom navštívite šepkajúc si jeho 400 rokov staré verše.Príjemná predstava však?
Okrem toho, pamiatky nie sú takmer vôbec zrekonštruované, omietky odpadávajú, strechy sa rozpadávajú, okná chýbajú. Navštívil som tam najstarší kostol na južnej pologuli, postavený v roku 1522. Mal som pocit, akoby ho Portugalci iba nedávno opustili. Priečelie sa rozpadalo, niektoré trámy ležali na zemi, chudák kostol ledva stál, ale vo vnútri bola posvätná atmosféra. A všade ticho. Podobne ako v obrannej pevnosti. Žiadne suveníry, ale ticho a trosky zabudnutých príbehov stratených v návale krvavých udalostí 20. storočia. Ja osobne mám rád, keď pamiatky vidím ešte nezrekonštruované, keď história smrdí. A tam je ju cítiť. Nejdem tu radšej opisovať pachy a vône mesta, ešte by to skončilo ako Italo Calvino vo svojej knihe Neviditeľné mestá.
GORONGOSA NATIONAL PARK
Príbeh jedného z najkrajších afrických národných parkov je strhujúci. Je plný krvi, záhuby, smrti, ale aj snahy o znovuzrodenie krásnej prírody v okolí hory Gorongosa. Počas 16 rokov trvajúcej občianskej vojny tu ľudia totiž vyhubili viac ako 90% všetkých zvierat. Takmer nič neprežilo besnenie vojny. Dnes, po viac ako 20. rokoch tvrdej práce sa život do parku pomaličky vracia, darí sa tu slonom, levom,vtákom a ďalším zvieratám. Okrem toho na podporu lokálnych ľudí zase spustili jedinečný projekt - káva z hory Gorongosa. A práve to ma ako milovníka kávy priviedlo k tomu, aby som jeho novú etapu nafotil a jeho príbeh neskôr opísal v ďalšej reportáži.
PLÁŽE VO VILANCULO A TOFO
Oddych a pokojnú autentickú atmosféru som zase zažil na miestach Tofo a Vilanculo. Krásne pláže, biely piesok a rybári na love. Čerstvý krab stál na ulici 10 centov. Akoby tomu človek mohol odolať?
Ak by ste chceli moju tvorbu sledovať, píšem veľa cestovateľských reportáži, venujem sa literatúre a fotografii. Všetko nájdete na mojej webstránke slovaktraveler.sk a facebooku. Kliknite na dolnú fotografiu a presunie vás to na môj web.
Ďakujem. Pekný deň.
