Menej známe Polignano a Mare je situované presne na „opätku" talianskej čižmy. Od Bari je vzdialené len 15 min. vlakom a každý kto si tam naplánuje cestu neobanuje. Domčeky vyrastajúce zo skalnatého brala v spojení s burácajúcim morom lahodia oku a tešia dušu každého návštevníka už niekoľko storočí. Polignano vďačí za svoje početné jaskyne a skalné dutiny silným morským vlnám, ktoré modelujú skalnaté pobrežie už od pravekých čias. Dnes sa hlavne na základe početných nálezov mincí hovorí, že kedysi tu stálo apúlske mesto Neapolis, založené starovekými Grékmi. Netreba si ho však mýliť s Neapolom v Kampánií, pretože Gréci takýchto nových miest „Neapolis" založili mnoho. Neskôr, za čias cisára Trajána (r. 114 po Kr.) cez mesto prechádzala tzv. Via Appia Traiana, cesta napájajúca sa na staršiu Viu Appiu vedúcu do neďalekého Brindisi. Cisár tým docielil, že cesta z Ríma do Brindisi sa skrátila zo 14 na 12 dní. Dnes mesto žije hlavne z turizmu, poľnohospodárstva a rybolovu. Práve šťastie skúšajúci rybári sú neodmysliteľnou súčasťou návštevy pobrežia. Ich vytŕčajúce udice sú ako nebezpečné bajonety namierené do diaľav šíreho mora, pokúšajúc sa „vydobyť" si plody božského Poseidóna.
Mestečko Alberobello je z iného súdka. Vzdialené je od Bari iba 50 km (4€), ale jeho glória je známa po celom svete. História tohto rozprávkového mestečka siaha do polovice 16. stor., kedy sa na jednom z dvoch vrcholov začali kumulovať trulli domčeky s typickou kužeľovitou strechou. Samotné trulli domčeky sú postavené z jemne opracovaných kameňov, ktoré sú na seba položené bez použitia malty. A v početných prípadoch sú strechy maľované magickým alebo pohanským symbolom. Tam zazriete slnko, inde zase kríž, alebo menej špecifikovaný tvar. Ich stavitelia sa údajne inšpirovali pohrebnými hrobkami na Blízkom východe, ktoré sa týmto štýlom stavali už pred tisíc rokmi. Tu sa to však uchytilo z celkom iného dôvodu. Miestni ich vraj začali stavať preto, že použitím tejto stavebnej techniky sa dal dom rýchlo presťahovať. Malo to však aj iný, skrytý ekonomický dôvod. V prípade kráľovskej kontroly mohli dom rýchlo zbúrať a vyhnúť sa tak plateniu daní. Špekulanti, tí Taliani.
Na to, že som sa ocitol v tomto rozprávkovom svete si moje bytie zo začiatku nemohlo zvyknúť a preto začalo snívať. Namiesto kráčajúcich ľudí stále videlo z poza rohu vykračujúcich škriatkov s lampášmi, rozprávajúce trulli domčeky v tvare malých suvenírov, inde zase pred obchodíkom narazilo na starenku v domácom plášti predávajúcu olivový olej, koreniny či farebné cestoviny. Na sladké cukrovinky sa zastavilo u Marušky, a u miestneho krčmára si dalo domáce vínko a likér. Nakoniec sa bytie nechcelo ani len prebudiť, ale tak ako každá rozprávka musí mať svoj koniec, malo ho aj ono a sen sa pretvoril na týchto pár napísaných riadkov.
