Začalo sa stmievať. V lesnom poraste už nebolo vidieť ani na krok. On však vedel, že musí ísť ďalej. Vedel, že ak ho opustia i tie posledné sily, čo má, príde o život. Zastal. Začul čosi v húštine. ,,Už sú tu. Už si po mňa prišli.“ Urobil ešte zo tri kroky a zviezol sa na zem. Oprel sa o najbližší strom a vydýchol. Nezvládol to.
Bol unavený a smädný. Kropaje jeho potu sa miešali s krvou vytekajúcou z otvorenej rany na nose. Stekali mu po lícach. Bol rád, že ho osviežujú svojou vlhkosťou. Zatvoril oči a čakal. Čakal na smrť. Nevedel, ako príde, ale kosák si nepredstavoval. Nezaspal, ani nemohol.
Z bdenia ho vyrušil šuchot lístia. Preľakol sa, ale nevydal ani hlások. Vedel, že je stratený. Krv z jeho doránaného tela pozývala na večeru celú dolinu. Kde tu sa ozval hukot sovy, sem – tam zaznel škrekot dravca. To však nepredstavovalo najväčšie nebezpečenstvo, aké mu v tejto chvíli hrozilo.
Na úpätí skál postávali dvaja mladí muži. Jeden mal v ruke ďalekohľad a ten druhý deväťmilimetrový kaliber. Zhovárali sa, nevedno, o čom, ale z ich tvárí sa dalo vyčítať, že nastali isté komplikácie. Zazvonil telefón. Obaja stuhli. Po chvíľke otravného zvonenia siahol odvážnejší z nich po telefóne, ktorý ležal na kapote veľkého čierneho auta. Ani nedýchal. ,,Prosím!“ … ,,Čo sa to tam, k...a, stalo? Je to vo všetkých správach.“
Prešov (01.12.2010) – Včera v popoludňajších hodinách sa v katastry obce Drienovská Nová Ves našli pozostatky dvoch neznámych osôb. Ide pravdepodobne o dvoch mužov vo veku od 25 do 35 rokov. Pozostatky boli v značnom rozklade. Viac informácií odhalí až súdna pitva. Polícia bude porovnávať údaje s registrom hľadaných a nezvestných osôb.
