<!-- @page { margin: 2cm } P { margin-bottom: 0.21cm } -->
V živote je to tak. Buď šťastie máš, alebo ho musíš hľadať. Prvá možnosť sa mi páči viac, ale ak ti ju do vienka nepriplietlo dvanásť víl, pretože si pred obradom ,,trošinku“ odpili z podomácky vypálenej slivovičky, uspokojíš sa aj s variantom číslo dva. Keď už si sa s pravdou nahou ako najnovšia obálka popredného časopisu Playboy zmierila, prichádza problém, ktorý vzniká v okamihu, keď to šťastie začneš úpenlivo hľadať. V nočnom stolíku sa nenachádza, v skrini, ktorú si už mala pred dvomi týždňami poupratovať tiež nie je. Predstav si, že ani v kuchynskej linke ,,nekecá“ s obedovou súpravou po babičke, ktorú hodláš už dlhší čas vyhodiť, ale pri spomienke na babičku a jej úžasné makové koláče podávané práve na tom bielom porceláne s modrými cibuľkami, ti srdce nedovolí ho sprivatizovať obrovským kovovým smetiakom, ktorý si jeho hodnotu nedokáže ani len predstaviť. Tak kde potom je to slávne a tak často ospevované šťastie? Na ulici nečaká, v trafike kúpiš len noviny s otŕčajúcim sa zadkom JeLo. Hoci, musím povedať, že ten jej zadok vyzerá naozaj fantasticky. A nakoľko je tá pekná prdelka ešte poistená. Hotová zlatá baňa.
,,Co je to štestí? Muška jenom zlatá!“ A práve tá muška ti občas lezie na nervy. Najradšej by si ju zmlátila za to, že ti celý deň nedá pokoj. Ešte aj pri obede sa snaží uchmatnúť ti kúsok tvojho viedenského rezňa. No nezabúdaj, že taká malá muška ti ten rezeň nezje celý, aj keď je priamo z Viedne. Ten rezeň myslím. Prinajhoršom ju čapneš po krku a zostane ti na rezni, čo tvoju situáciu vonkoncom nerieši. Prinajlepšom odletí a ty si môžeš s pokojom v duši vychutnať tú slasť s mierne prepečeného v trojobale pripravené a na bravčovej masti vyprážaného rezňa. Aj ten však neobsahuje štastie. Jedine, ak za šťastie považuješ to množstvo tukov, čo sa ti po čase usadia na tvojom vytehličkovanom brušku. Ale čo ak práve takéto maličkosti privádzajú ľudí do stavu šťastia a blaženosti. Ak áno, prečo potom počúvať ošúchané reči Bukovského o zdravej výžive, keď aj tak raz všetci musíme zomrieť na tú chorobu, čo sa volá smrť či ako. Dopraješ si chutný punčový koláč, ako dezert si zapáliš cigaretu pri lahodnej káve s kamoškou, ktorá sa ti musí pochváliť s novou vôňou od Celine Dion a ktorú keď si nekúpiš, tak nebudeš šťastná a nepritiahneš pozornosť žiadneho potenciálneho samčeka, lebo vraj to je ten pravý liek na to, ako si nájsť partnera, po prípade aj životnú lásku. Tak si tú voňavku za päťdesiat eur kúpiš a čakáš kým naň nalákaš nejakého samčeka, ktorý však nejak nejaví záujem ani o teba a ani o Celine Dion. Necháš to tak. Myslíš si, že sa Cel nedostala do pravej fázy vyprchávania svojich ovocných vôní, a tak sa stále voňavkuješ v domnení, že práve dnes je ten správny deň a cestou na plaváreň tvoj vábivý ,,sajrajt“ zaregistruje ten správny chlapský čuchový orgán. No nič. Dnes ti to opäť nevyšlo.
Je tu ďalšia možnosť. Skúsiš napísať tomu kuchárovi, čo naňho pozeráš už takmer rok. Keď to nejde cez parfémy, tak to snáď pôjde aspoň cez SMS. Nevyužiť číslo, ktoré sa tak kruto zháňalo? Bola by to škoda. Nie. Škoda je, keď mu napíseš, on ti odpíše, potom sa strašne opiješ, lebo veď meniny treba osláviť a napíšeš mu takú sms-ku, že sama nevieš, ako by si na ňu reagovala. Ráno sa prebudíš, dáš si na to všetko štyri ,,cigy“, prečítaš ešte raz tú osudnú sms-ku, vymažeš všetky možné kontakty na tú osobu a čakáš až budeš musieť ísť znova ,,poklábosiť“ so záchodovým údolím, keďže včerajší konzum alkoholu si trošku pretiahla na maximum. Tak sa s toho preberieš a samozrejme musíš ísť ďalej, pretože si žena a ženy sa len tak ľahko nevzdávajú. Tak si nájdeš nový objekt a stále, stále dookola. No popritom si nevšímaš, že ti pomedzi prsty utekajú chvíle naplnené šťastím. Aké? Každá z nás si na túto otázku musí odpovedať sama. Ale šťastie je tu. Je medzi nami a priam nám bije do očí. Ale zaslepené inými, nazvem to bludnými vecami ako hľadaním a podobnými ,,žvástami“, si to šťastie, ktoré nás obklopuje ani nevšímame.
Poobzerajme sa trochu vôkol seba. Vidíš neumyté riady a porozhadzované šaty? Nie je to prelud. Aj ja to vidím. Teraz na to zabudni. Šaty ani riady ti neutečú a porozmýšľaj nad tým, čo ťa skutočne robí šťastnou. Ak na to neprídeš, nechaj to plávať. Neskôr sa však prebudíš a zistíš, že záchranné kolesá neexistujú už len v Titanicu. A ak si na to už prišla, ten pocit si vychutnaj naplno a nezabudni, že akonáhle si na ten pocit spomenieš, bude ti aj v chladnom a zamračenom počasí svietiť krásne slnko, ktoré ťa trochu, ale svojím spôsobom dokonale zohreje. Prajem príjemné otepľovanie bez ,,otepľovákov“ :o)
