Jednou z najviditeľnejších čŕt bratislavských ulíc je graffiti, tagy či toy-e nastriekané na stenách bytoviek, kancelárskych budov či verejných inštitúcií. Tento fenomén sa nevyhol ani sídliskám a ani centru nášho mesta. Problematika tejto formy vandalizmu alebo sebarealizácie je z pohľadu majiteľov nehnuteľností či širšej verejnosti na jednej strane bagatelizovaná vyjadreniami: “veď načo by som fasády natieral, keď zajtra tam bude ešte väčšia čmáranica” či prejavmi hnevu až frustrácie: “ruky dolámať tým čo to robia”. Výsledkom sú počmárané ulice rokmi blednúcimi dielkami, ktoré nikto nezatrie, ale za to si pri nich zahromží.
My sme sa rozhodli vyvrátiť urbánnu legendu o nezmyselnosti odstraňovania graffiti v priestoroch Železničnej stanice Vinohrady.
Pri komunikácií so železničiarmi, pracovníkmi stanice, ale i samotnými návštevníkmi bolo cítiť skepsu až márnosť nad našim odhodlaním steny stanice vyčistiť: “Neviete čo so sebou?”, “Načo je to dobré, keď to opäť počmárajú?”, k ním sa pridalo množstvo pochybovačných úsmevov a ešte väčšie množstvo ignorácie. Najväčšou dávkou pesimizmu nás častovali okoloidúci pri prvých čisteniach na vstupnom schodisku.
Ako sme sa však dostávali hlbšie a hlbšie do útrob stanice, tak začalo ubúdať pochybovačných poznámok a začali pribúdať slová chvály a uznania. Postupne sme odstraňovali diela vytvorené sprejmi, fixkami, voskovkami či akýmsi roztekavými tekutinami. Vzhľadom na fakt, že sa mnohé diela nachádzali na stenách dlhé roky, sa farba stihla zažrať do obkladačiek a dokonalá čistota sa jednoducho dosiahnuť nedala. Napriek tomu sa výtvory stali podstatne menej viditeľné a tým i menej rušivé.
Pri čistení sme si často kládli otázku, ako mohli železnice dopustiť také rozsiahle znehodnotenie priestorov tejto druhej najnavštevovanejšej stanice v Bratislave. Rozhovory s upratovačkami a zamestnancami stanice nám potvrdili vývoj, ktorý je tak typický pre mnohé graffitmi znehodnotené nehnuteľnosti:
stanica bola zrekonštruovaná,
postupne sa na stenách objavili prvé diela, ktoré boli priebežne odstraňované,
proces sa opakoval tak dlho, že si zodpovedný pracovník povedal, že naraz umyje viac výtvorov,
nakoniec sa na stenách objavilo toľko graffiti, že boli nad motiváciu daného pracovníka,
na stenách sa živelne množili ďalšie a ďalšie diela, ktoré postupne naberali na rozmeroch,
návštevníci, pracovníci stanice či upratovačky na čistenie stien rezignovali a radšej si na nový vzhľad stien zvykli.
Tento postup zároveň ukazuje ako dokáže približne niekoľko viac či menej aktívnych členov graffiti komunity pravidelne víťaziť nad štátnymi inštitúciami, miestnymi samosprávami i súkromnými majiteľmi nehnuteľností nielen v Bratislave.
Spätné očistenie stien stanice tak zabralo množstvo času, energie a vzhľadom na zažratie farieb do stien sa nám nepodarilo obnoviť dokonalú čistotu stien. Naša aktivita na stanici však začala 31.1.2015 a s čistením stanice sme skončili 18.3.2015, po viac ako 1.5 mesiaci. Za ten čas sme vyčistili od graffiti, plagátov či nálepiek vstupné schodisko, hlavnú chodbu, štyri schodiská vedúce k štyrom nástupištiam. Dvere i výťahy dostali nový sivý náter a tak ešte zlepšili dojem z vyčistených stien.
Častým argumentom proti odstraňovaniu graffiti je finančná náročnosť. Naša čistiaca akcia sa však zmestila do rozpočtu vo výške približne 120 eur. Tie sme investovali do nákupu 15-litrov antigraffiti prostriedku, hubiek, handier, nástavcov na žiletky, náhradných žiletiek a rozprašovačov. Túto prácu sme síce robili dobrovoľne, ale už len postriekanie, pofixkovanie či polepenie vyčisteného priestoru by stálo viac.
My sme však neostali len pri jednorazovom vyčistení stanice. Keďže železnice ani pracovníci stanice neprejavili ochotu starať sa o vyčistený priestor, rozhodli sme sa pravidelne starať o steny stanice sami. Chceli sme zistiť aké množstvo energie, času a prostriedkov si bude vyžadovať pravidelná starostlivosť o stanicu. Na naše prekvapenie nenastal okamžitý nájazd na steny stanice. Namiesto toho navštevujeme stanicu v priemere raz za dva týždne, aby sme v priebehu 5 -10 minút odstránili rýchlo načmárané dielka, ktoré majú väčšinou formu podpisu spraveného čiernou fixkou alebo voskovkou. Odstránenie takéhoto dielka je nielen časovo (1-2 minúty) ale aj finančne (náklad 10 centov na jeden podpis) nenáročné.
Naše jednorazové čistenia a následná starostlivosť o vyťaženú železničnú stanicu, ktorú využívajú aj príslušníci graffiti komunity, naplno odhalila nezmyselnosť urbánnej legendy o nemožnosti zvíťaziť nad touto formou vlastného prezentovania sa. Od ukončenia čistiacich prác koncom februára nám do dnešných dní na stenách ŽST Vinohrady pribudlo 12 nových dielok, ktorých vyčistenie zabralo dokopy 47 minút času a to v priebehu piatich mesiacov! Finančné náklady na vyčistenie týchto nových príspevkov nepresiahli sumu 2 eurá.
Naša skúsenosť totiž ukazuje, že pravidelná údržba stien či už čistením, maľovaním či antigraffiti nátermi:
je lacná
je časovo nenáročná
je schopná pôsobiť preventívne
postupne znižuje frekvenciu obnovenia nových diel
robí pravidelne čistené priestory menej atraktívne pre sprejkov
V žiadnom prípade nechcem povedať, že graffiti či streetart do Bratislavy nepatrí. Je jednoducho súčasťou mestskej kultúry. Je však možné tomuto fenoménu jednoducho i lacno čeliť aspoň na miestach, ktoré majú pôsobiť reprezentatívne (napr. železničná stanica). Nie je to márny boj a keď vytrváte dlhšie ako umelci, ktorých je možno okolo 100 v celej Bratislave, tak bude váš dom, panelák či iná nehnuteľnosť čistá.
Touto cestou sa chceme poďakovať pracovníkom ŽST Vinohrady, ktorí sa postarali o čistotu po našich antigraffiti akciách, účastníkom troch dobrovoľníckych akcií a tiež Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy, že podobným prístupom stráži čistotu stien pod Michalskou bránou.
Matúš Čupka
Zelená hliadka
www.facebook.com/zelenahliadka
___
Tento článok je súčasťou seriálu “Bratislavské SpotFixy”, ktoré realizuje Zelená hliadka na základeinšpirácie indickej skupiny Ugly Indian. Ich cieľom je ukázať, že starostlivosť o mesto nie je len o pokosených trávnikoch či vyprázdnených odpadkových košoch a že pri malom úsilí a obmedzených finančných prostriedkoch môžu byť naše ulice v podstatne lepšom stave ako sú dnes.
BONUS 1: Po dočistení stanice sme sa rozhodli upraviť aj rozbitý prístupový chodník od električkovej zastávky
BONUS 2: Galéria niektorých prírastkov, ktoré sme odstraňovali po vyčistení stien stanice
