V Európe nájdeme len veľmi málo miest, ktoré by mali viac kilometrov zábradlí, v porovnaní s kilometrami ciest, ako Bratislava. To, čo sa v Bratislave začalo v 50-tych rokoch, možno prvým zábradlím pod známym Manderlákom, sa neskôr zmenilo na hotovú mániu, ktorá pokračuje dodnes. Tradičné červenobiele zábradlie, väčšinou poznačené zubom času, je dnes najtypickejším mobiliárom bratislavskej ulice. Najlepšou ukážkou je zábradlím obohnané Trnavské mýto. Stačí kliknúť na tento link, vyskúšať všetkých 360 stupňov a nájdete samé zábradlia, niektoré dokonca zdvojené.
Najlepšie si človek kontrast uvedomí, keď sa pozrie na podobné križovatky v iných európskych veľkomestách (ulica sa zobrazí po kliknutí na jej názov):
Budapešť - Rákoci út, kde nájdete akurát tak stĺpiky, aby autá nejazdili po chodníkoch.
Praha - Koněvova ulica, kde Praha nezaprie zábradľovú mániu z bývalého Československa.
Varšava - Ronda zaba, kam sa podeli zábradlia?
Berlín - Friedrichstrasse, alebo ako spojiť 16 jazdných pruhov, dve cyklotrasy a množstvo priechodov pre chodcov bez použitia jediného stĺpika či metra zábradlia.
Londýn - Minories, kde vládnu čierne stĺpiky. Zábradlie opäť nedostalo priestor.
Bonus spoza oceánu New York, 5th Avenue, kde dominujú kvetináče a “parklety”, ktoré menia cesty či parkovacie boxy na zóny s posedením a malými kaviarňami.
Ako sme sa k toľkým zábradliam prepracovali?
Podľa technických podmienok Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií z roku 2006: “zábradlie je záchytné bezpečnostné zariadenie, ktoré zabraňuje chodcom vstúpiť do jazdného pruhu”. Táto definícia sa dá vnímať tak, že zábradlie vlastne chráni chodcov pred idúcimi autami, alebo, z opačného pohľadu na vec, chráni idúce autá pred chodcami. Je jasné, že medzi chodcami, cyklistami a autami vznikajú rôzne konflikty a treba na to myslieť, keď sa projektujú komunikácie. No pre slovenského projektanta je asi najjednoduchšie osadiť zábradlie, a tým natvrdo zaregulovať akékoľvek prípradné konflikty.
Táto túžba chrániť chodcov pred jazdnými pruhmi spôsobila, že dnes máme v Bratislave odhadom 80 kilometrov zábradlí, ktoré lemujú cesty, križovatky, električkové zastávky či zelené plochy. Tento červenobiely spoločník vás tak nielen víta pri vstupoch do mesta, ale vás aj sprevádza všade kam idete.
Výsledok je potom taký, že mnohokrát pretínajú prirodzené pešie ťahy, nútia chodcov robiť zachádzky aj stovky metrov, ísť cez bariérové podchody a nadchody, výrazne ovplyvňujú komfort peších v meste. Skúste si len predstaviť, že ste na invalidnom vozíku, alebo možno len s kočíkom, ste na Trnavskom mýte pred Istropolisom a chcete sa dostať k Centralu. Celkom komplikovaná úloha, že? Vznikajú až absurdné situácie ako napríklad pri nadchode ponad Cestu na Senec. Cestu síce lemuje zábradlie, ale to na asi 20-metrovom úseku jednoducho zmizlo a chodci cez túto štvorprúdovú cestu vychodili široký pás v tráve.
Keď už tu tie zábradlia máme
Pri našej snahe riešiť problémy vo verejných priestoroch sme prirodzene narazili na problematiku hrdzavejúcich a zanedbaných zábradlí, ktoré dokážu vyzerať takto zle, ale aj takto dobre. V roku 2015 sme tak zorganizovali niekoľko akcií a podarilo sa nám tak zrevitalizovať:
V roku 2016 nadviažeme na tieto lokality a venovať sa tak chceme aj ďalším zábradliam, ktoré dnes hyzdia naše mesto.
Zábradlia inak
A keď už tu tie zábradlia máme, tak by sme radi otvorili diskusiu aj na tému ich vzhľadu. Niekomu sa síce môže páčiť výstražná červenobiela kombinácia. Tá však približuje naše cesty skôr k pretekárskym okruhom formuly 1 a nie bližšie k rozvinutým metropolám tohto sveta.
Mimo územia bývalého Československa sa totiž presadzujú menej výstražné a tým menej viditeľné farebné odtiene. V uliciach by nemalo zábradlie dominovať. Môže ich dotvárať, možno aj regulovať prúd chodcov, ak je verejný priestor pre nich nebezpečný. Pri tom všetkom však musí byť prítomný cit pre miesto.
Strieborné zábradlieako napríklad vo francúzskom meste Grenoble
Pochrómované zábradlie ako napríklad v španielskej Barcelone
Sivé zábradlie ako napríklad vo francúzskom Lyone
Vo svete sa už zvyknú komunikácie a vzťahy medzi účastníkmi premávky regulovať inak ako zábradliami, ktoré natvrdo oddelia peších, cyklistov a autá. Samozrejme Bratislavu nedokážeme zo dňa na deň zmeniť v Berlín, Viedeň či Helsinki, ale aj my by sme sa už mohli pohnúť trocha ďalej. Už dnes môžeme začať s menšími, lacnými zmenami či už demontážou zábradlí, alebo aspoň premaľovaním na jemnejšiu a menej agresívnu farbu.
Matúš Čupka
Zelená hliadka
https://www.facebook.com/zelenahliadka/
