To, že výsledky neprídu hneď je pre nás základným ponaučením. Mysleli sme si, že nebudeme musieť úradníkov či politikov presviedčať o dôležitosti ulíc bez nánosov odpadkov, ulíc s vhodnými pravidelne vyprázdňovanými odpadkovými košmi, o prevencií čiernych skládok (zberné dvory, fyzické zábrany, lepšie služby...), ktorá je lacnejšia ako ich odstraňovanie a podobne. Veď je to také jasné. Namiesto racionálnej verejnej služby sme však narazili skepsu „to sa nedá“, tradičné „nie sú peniaze“ a potľapkanie „veľa síl“. Takýto prístup dokáže mnohých odradiť. Namiesto hnevu sa však snažíme pracovať s pokorou. Ísť krôčik po krôčiku a postupne lámať všadeprítomnú „blbú náladu“. Problémy, ktoré sa v Bratislave nahromadili, sú tak hlboko vrastené do mesta a jeho obyvateľov, že čistenie tohto Augiášovho chlievu potrvá ešte mnoho rokov.
Bratislavčan je skeptický tvor . Zažil dobrovoľníctvo teraz už aktívnych politikov (Oliver Kríž a jeho Mladá Petržalka), aj dobrovoľníctvo s vplyvným mecenášom (Bratislavský okrášľovací spolok) či dobrovoľníctvo predvolebné (insitné umenie pred Hlavnou stanicou, zelené steny na Námestí slobody či Novom moste). Niet sa čo diviť, že nezištné dobrovoľníctvo bez skrytých sponzorov, politických úmyslov a svojím spôsobom „iba tak“ v ňom vyvoláva nedôveru. Výsledkom je poznanie, že musíme presviedčať na všetkých frontoch. Nielen na úradoch, kde nešťastným úradníkom pridávame robotu, nielen na sociálnych sieťach, kde predsa „všetci vieme, o čo tým aktivistom ide“, ale aj vnútri Hliadky, kde mávame rôzne názory na veci, a potom aj v sebe samom, či to vlastne má zmysel.
Samospráva je partner, ktorý rád prekvapuje. Na osobnom stretnutí niečo sľúbi, potom sa v systéme nájde dôvod „prečo sa to nedá“ alebo sa na to zabudne, potom sa niečo podarí a niečo aj nie. Človek si nikdy nemôže byť istý, ako to dopadne. Nečudujte sa však, pokiaľ sa vaše meno alebo logo stane súčasťou propagácie samosprávy. Názov Zelenej hliadky sa napríklad ocitol ako úspech participatívneho rozpočtu, logo Zelenej hliadky na testovacej predvolebnej stránke súčasného primátora, zistili sme, že sme partner spoločnosti OLO, pričom tá sa nám predtým začiatkom roku 2013 vyhrážala pokutou a tak podobne. To sú také omyly, nejasnosti, nedorozumenia... „a veď si predsa pomáhame“.
Dobrovoľníkov politici delia na tých "dobrých" a tých "zlých". Nie je totiž nič výnimočné na tom, keď máte pocit, že dobrovoľníka vnímajú ako dobrovoľného zamestnanca magistrátu či miestneho úradu, ktorý je priam závislý od dobrovoľného odstraňovania čiernych skládok, zbierania odpadkov, práci v sociálnej či inej oblasti. Zároveň sa tak akoby získavate škatuľku "majetok" primátora či starostu danej mestskej časti či už z pohľadu politikov túžiacich kontrolovať všetko naokolo, či z pohľadu večne k aktivizmu skeptických sociálnych sietí. Ak však kritizujete konkrétneho politika, tak sa behom sekundy meníte z "šikovných chlapcov a dievčať" na "tých, ktorí sú proti rozvoju mesta či mestskej časti", "tých, ktorí sú proti výrubu všetkých stromov" a iných za vlasy poriadne pritiahnutých škatuliek. Ťažko toto škatuľkovanie dobrovoľníctva vysvetliť jednoduchšie. To treba zažiť.
Verejný tlak je dôležitejší, ako si myslíme. Je hybnou silou, ktorá prebíja nielen „to sa nedá“, ale často aj „nie sú peniaze“. Či sa nám to páči alebo nie, tak volič je v každom jedným z nás a sme to my, kto dokáže naštartovať alebo ukončiť kariéru nádejného politika. Niektorým politikom záleží na tom, čo si o nich myslia (napríklad súčasný primátor) a tak ho viete rozhýbať otvoreným listom a niekoľkými o fakty opretými článkami. Napríklad aj k niekoľkonásobnému zvýšeniu rozpočtu na odstraňovanie čiernych skládok. No a potom sú tu napríklad poslanci mestského zastupiteľstva rozhodujúci o vývoji nášho vlastného okolia. Skúste vymenovať aspoň troch z nich (ich zoznam nájdete tu: http://bratislava.sk/vismo/o_utvar.asp?id_org=700000&id_u=11010938&p1=11049953). Kľúčom k úspešnému presadeniu zlepšení v meste je vytváranie dopytu po riešení problému, ktorý vám možno neprišiel vôbec dôležitý. Veď koho napríklad napadlo v roku 2010, že Bratislava má problém s vizuálnym smogom (zahlcovanie mesta vonkajšou reklamou)?
Napriek všetkému sa treba neuzavrieť do bublinky rovnakého názoru, vzájomného presviedčania sa o neomylnosti a pocitu, že práve váš problém je najdôležitejší. Aj keď sa to ťažko takto subjektívne hodnotí, snažíme sa byť v kontakte s vonkajším svetom či už cez sociálne siete, články na blogu, kontakt s médiami a tak kontrolovať, či sme nezišli z našej cesty. Samozrejme, že niektoré naše aktivity ako značkovanie či asfaltovanie budú vždy vyvolávať polemiku. Pracujeme však so spätnou väzbou a snažíme sa naše iniciatívy vylepšovať a vhodnejšie komunikovať. Ste to vy, kto nám nastavujete zrkadlo.
Rúcať pravidlá je odkaz na záver. Zelená hliadka ako taká doteraz nie je občianskym združením a napriek tomu sa nám darí diskutovať naše témy s verejnosťou. Sme len neformálne spojenie ľudí, dobrovoľníkov, ktorí chcú pomôcť hľadať a vytvárať riešenia pre lepšie mesto. Začali sme dvaja, no nechceli sme byť len bratskou dvojicou zbierajúcou odpadky, na ktorú sa budú chodiť pozerať ľudia ako do zoo. Vymysleli sme preto názov „Zelená hliadka“, navrhli logo a založili svoju stránku na sociálnych sieťach. Začali sme odstraňovať čierne skládky, postupne sme pridali asfaltovanie problematických obrubníkov, začali sme na chodníkoch značiť hranicu 1,5 metra, získali sme našu spoločnú záhradu, ku ktorej sa nedávno pridala aj dielňa. Financovať aktivity Hliadky pomáha občianske združenie Why Not?, ktoré sme založili ako členovia Hliadky a zbierame cez neho mikrodary (crowdfunding).
Ideme ďalej a snažíme sa prispievať ku kultúre dobrovoľníctva v Bratislave, ktorá svojou pestrosťou zatieňuje mestá široko ďaleko.
Matúš Čupka
Zelená hliadka
